Daň z príjmu fyzických osôb typ B za rok 2022

Súvisiace linky:

Poučenie na vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby
podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
(ďalej len "zákon")

Typ: B (MF/016139/2022-721)

Daňové priznanie typ B k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len "daňové priznanie typ B") podáva daňovník, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. e) až h) § 5 až 8 zákona a nie sú oslobodené od dane. Daňové priznanie typ A je určené pre daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti.

1. Podľa § 32 zákona sa podáva daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy v príslušnom zdaňovacom období presiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t. j. pre rok 2022 sumu 2 289,63 eura za ustanovených podmienok, v lehote podľa § 49 zákona do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak (lehota podľa § 49 zákona sa vzťahuje aj na daňovníka, ktorý podáva priznanie podľa § 32 ods. 5 zákona), pričom príjmom na zdanenie podľa zákona sa rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, dosiahnuté aj zámenou. V daňovom priznaní typ B sa vypočíta daň z príjmov fyzickej osoby a v lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu [§ 35 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce")] daň aj zaplatiť. Ak daňovník v ustanovenej lehote túto daň nezaplatí, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "daňový poriadok"). Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu alebo deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok, štátny sviatok), posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. V lehote na podanie daňového priznania je daň splatná.

Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 zákona alebo do lehoty podľa § 49 ods. 3 zákona správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu (§ 35 Zákonníka práce). Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, s výnimkou, ak daňovník uplatňuje daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa podľa § 33 a § 52zzn zákona (ďalej len "daňový bonus podľa zákona") alebo daňové zvýhodnenie na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie (ďalej len "daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona"). Tento postup použije aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 zákona, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Daň na úhradu sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur a to aj v prípade, ak daňovník využije postup podľa § 50 zákona.

Daňové priznanie typ B sa podáva správcovi dane podľa § 49 ods. 1 zákona. Daňové priznanie typ B je povinný podať tiež daňovník, ktorého na to vyzve správca dane.

2. Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania (v tomto prípade daňové priznanie typ B) môže daňovník podať opravné priznanie [typ B alebo typ A, ak môže podať tento typ daňového priznania] podľa § 16 ods. 1 daňového poriadku, v ktorom vyznačí, že ide o opravné priznanie.

3. Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania typ B je povinný daňovník podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie [typ B alebo typ A, ak si môže podať tento typ daňového priznania], ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola ním priznaná v daňovom priznaní typ B alebo správcom dane vyrubená alebo daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní typ B (§ 16 ods. 3 daňového poriadku), a v tejto lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná (§ 16 daňového poriadku). Dodatočné daňové priznanie typ B podáva aj daňovník, ktorý podal daňové priznanie typ A a dodatočne zistil, že mal aj iné druhy príjmov, t. j., že nemal podať daňové priznanie typu A. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 zákona, ak nebol povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 3 zákona. Na prvej strane daňového priznania vyznačí, že ide o dodatočné priznanie a vyznačí zároveň aj deň, keď zistil skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania. Dodatočné daňové priznanie typ B (alebo typ A) môže podať aj daňovník, ktorý zistí, že jeho daňová povinnosť je nižšia, ako ju uviedol v priznaní typ B (alebo typ A), alebo ako bola právcom dane vyrubená alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní typ B (§ 16 ods. 4 daňového poriadku).

Ak daňový subjekt podá dodatočné priznanie v posledný rok lehoty podľa § 69 ods.1, 2 a 5 daňového poriadku, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné priznanie. V tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné priznanie (§ 16 daňového poriadku). Podľa § 32 ods. 8 zákona, osoba uvedená v § 35 Zákonníka práce a osoba uvedená v § 49 ods. 4 zákona zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie, pričom správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku. V súlade s § 32 ods. 11 zákona, podáva dodatočné priznanie aj daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6 zákona) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku. Podľa § 32 ods. 12 zákona, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9 zákona) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9 zákona). Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až 8 zákona v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8 zákona.

Daňovník vypĺňa v dodatočnom daňovom priznaní typ B všetky potrebné riadky a rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo bezprostredne predchádzajúcemu podanému daňovému priznaniu, ak daňovník podal dodatočne priznanie alebo ročnému zúčtovaniu. Uvedené vyznačí v X. ODDIELe dodatočného daňového priznania na riadkoch 137 až 144.

4. Daň z príjmov fyzickej osoby sa vypočíta

zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona ako súčet čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 zákona, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť (§ 11) a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 a § 8 zákona,
zo základu dane, zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona, ktorým je čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona znížený o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť (§ 11). O daňovú stratu sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 zákona.
z osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 zákona
z osobitného základu dane podľa § 51e a § 51h zákona.

Základ dane zistený podľa § 4 zákona, osobitný základ dane zistený podľa § 7 zákona a osobitný základ dane podľa § 51e a § 51h zákona sa zaokrúhľuje spôsobom stanoveným v § 47 zákona.

Sadzba dane pre fyzickú osobu podľa § 15 zákona je

zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a)

1a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane (ďalej len "platné životné minimum") ,
1b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,

15 % zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 neprevyšujúce sumu 49 790 eur,
zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 prevyšujúce sumu 49 790 eur

3a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,
3b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,

19 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 7,
7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a),
35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b) a § 51h ods. 5,
25 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51h ods. 4.

Výsledná daň sa vypočíta ako súčet dane vypočítanej zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona, dane vypočítanej z osobitného základu dane podľa § 7 zákona a dane vypočítanej z osobitného základu dane podľa § 51e a § 51h zákona.

5. Takto vypočítaná daň sa zníži o daňový bonus podľa zákona a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, ak daňovníkovi vznikne nárok na ich uplatnenie podľa zákona. Daňový bonus podľa zákona a daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona môže uplatniť daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ale aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 33 ods. 10 zákona, § 52zzn ods. 12 a § 33a ods. 10 zákona).

Číselné údaje, vyjadrujúce peňažné sumy, sa v priznaní typ B uvádzajú v eurách, s presnosťou na dve desatinné miesta, so zaokrúhlením podľa § 47 zákona, ak zákon neustanovuje inak.

POSTUP PRI VYPĹŇANÍ PRIZNANIA - TYP B

Pred vyplnením každého riadku je potrebné si pozorne prečítať s ním súvisiacu predtlač v daňovom priznaní typ B. Daňové priznanie sa vyplňuje čitateľne, strojom alebo paličkovým písmom. Riadky daňového priznania typ B sa vyplnia podľa predtlače, nevyplnené riadky sa neprečiarkujú.

Nevyplnené riadky v celom daňovom priznaní typ B daňovník ponechá prázdne.

Na riadku 01 uvádza daňovník DIČ, ak ho má pridelené; v ostatných prípadoch sa uvádza rodné číslo. Na riadku 02 sa uvádza dátum narodenia v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené DIČ ani rodné číslo.

Riadok 03 vypĺňa len daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1 zákona) alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 zákona). Na riadku 03 sa uvedie kód SK NACE Rev. 2 podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. Kód SK NACE nahrádza kód OKEČ a klasifikáciu kódov SK NACE možno nájsť na internetovej stránke www.statistics.sk. V kolónke "Hlavná, prevažná činnosť" sa uvádza názov činnosti vykonávanej v rámci podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, z ktorej v zdaňovacom období daňovník dosiahol najvyšší príjem.

I. ODDIEL - ÚDAJE O DAŇOVNÍKOVI

Riadky 04 až 06 vypĺňa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou aj s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa predtlače.

Na riadkoch 07 až 11 vypĺňa daňovník adresu svojho miesta trvalého pobytu na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí v deň podania daňového priznania.

Riadok 12 zaškrtáva daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident) podľa § 2 písm. e) prvého a druhého bodu zákona a príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, vypĺňa sa aj ODDIEL XI. V súlade so Smernicou rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní Finančná správa SR nahlasuje príjmy nerezidentov zo zdrojov na území SR. Článok 8 tejto smernice určuje (okrem iného) povinnú automatickú výmenu informácií príjmov zo závislej činnosti a príjmov z nehnuteľného majetku.

Pre účely automatickej výmeny informácií, daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, uvádza krajinu svojej rezidencie a vypĺňa riadok 147 resp. 148, ak dosahuje príjmy, ktoré sa na týchto riadkoch uvádzajú.

Riadok 13 zaškrtáva daňovník, ktorý je prepojenou osobou podľa § 2 písm. n) zákona, ak v príslušnom zdaňovacom období vykonal vzájomnú obchodnú transakciu s osobou, voči ktorej je podľa zákona považovaný za závislú osobu. V takomto prípade daňovník XIII. ODDIELe uvedie aj druh prepojenia a identifikáciu osôb, s ktorými je prepojený.

Riadky 14 až 17 vypĺňa len ten daňovník, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

II. ODDIEL - ÚDAJE O ZÁKONNOM ZÁSTUPCOVI ALEBO DEDIČOVI ALEBO ZÁSTUPCOVI ALEBO SPRÁVCOVI V KONKURZNOM KONANÍ, KTORÝ PODÁVA PRIZNANIE

Riadky 18 až 26 vyplní len zákonný zástupca, zástupca podľa § 9 daňového poriadku alebo dedič, alebo správca v konkurznom konaní, ktorý podáva priznanie za daňovníka. Ak je dedič daňovníka fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne a musí byť zastúpená zákonným zástupcom, alebo opatrovníkom, uvádzajú sa na riadkoch 18 až 26 údaje o zákonnom zástupcovi (opatrovníkovi), ktorý podáva priznanie a údaje o dedičovi v členení riadkov 18 až 26, sa uvádzajú v XIII. ODDIELe ako osobitný záznam.

Riadky 27 a 28 vyplní daňovník, ak podáva priznanie sám, pričom na týchto riadkoch uvedie svoje telefónne číslo a email. Ak podáva priznanie zákonný zástupca alebo dedič alebo zástupca alebo správca v konkurznom konaní za daňovníka, uvedie na týchto riadkoch svoje telefónne číslo a email, ak sa nedohodnú inak. Tieto údaje nie je daňovník povinný vyplniť v súlade s § 32 zákona.

III. ODDIEL - ÚDAJE NA UPLATNENIE ZNÍŽENIA ZÁKLADU DANE (§ 11 zákona) A DAŇOVÉHO BONUSU (§ 33 zákona a § 52zzn zákona)

Riadky 29 a 30 vypĺňa podľa predtlače daňovník, ktorý je na začiatku (1. januára) zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa podáva daňové priznanie (dodatočné daňové priznanie) poberateľom dôchodku (ov) uvedených v § 11 ods. 6 zákona, alebo daňovník, ktorému bol tento dôchodok (ky) priznaný spätne k začiatku (k 1. januáru) zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva daňové priznanie (dodatočné daňové priznanie). Riadok 30 sa vypĺňa len v prípade, ak daňovník si uplatňuje zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 zákona.

Riadok 31 vypĺňa podľa predtlače daňovník, len v prípade, ak si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona.

Riadok 32 vypĺňa daňovník, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona. Nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 3 na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti si môže daňovník uplatniť, ak manželka (manžel) nemá vlastné príjmy presahujúce sumu 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia len za ustanovených podmienok podľa § 11 ods. 4 zákona.

Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona, sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 3 zákona, za manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, považuje manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá

sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2 zákona) maloleté dieťa (do 3 rokov, resp. v určených prípadoch do 6 rokov veku) podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, alebo
v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 447/2008 Z. z."), alebo
bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, alebo
sa považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a zákona, daňový bonus podľa zákona, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie, pričom príjem manželky (manžela) sa znižuje o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť [§ 11 ods. 4 písm. b) zákona]. Do vlastného príjmu manželky (manžela) patria okrem zdaniteľných príjmov napr. aj nemocenské dávky (napr. materské), dôchodkové dávky (napr. starobný dôchodok), ďalej dávka v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, dávka v hmotnej núdzi, rôzne ďalšie sociálne dávky a pod. V stĺpci počet mesiacov sa uvádza počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období (kalendárnom roku), počas ktorých manželka (manžel) splnila podmienky uvedené v § 11 ods. 4 zákona (už za kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené ustanovené podmienky; ak sú súčasne splnené dve a viac podmienok v tom istom kalendárnom mesiaci, do počtu mesiacov sa započíta takýto mesiac len jedenkrát).

Daňovník ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 3 zákona len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane za každý mesiac na začiatku ktorého boli splnené podmienky.

Riadok 33 vypĺňa daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus a uplatňuje si ho podľa zákona. Daňovník si môže uplatniť daňový bonus podľa zákona na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti (prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu). V roku 2022 pri uplatňovaní daňového bonusu postupuje daňovník:

od 1. januára 2022 do 30. júna 2022 postupuje podľa § 33 zákona,
od 1. júla 2022 do 31. decembra 2022 postupuje spôsobom podľa § 52zzn ods. 2 až 14 zákona, ak nie je vyšší nárok na daňový bonus vypočítaný spôsobom podľa § 33 zákona v znení účinnom do 30. júna 2022.

Na daňový bonus podľa zákona za mesiace január až jún 2022 má nárok daňovník, ktorý mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a aj vykázal z týchto príjmov základ dane (čiastkový základ dane). Na daňový bonus podľa zákona za mesiace január až jún 2022 má nárok tiež daňovník, ktorý mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Daňovník, ktorý podáva priznanie, si môže uplatniť daňový bonus podľa zákona (§ 33 ods. 1, 6 až 9, § 36 ods. 5 a § 38 ods. 1 zákona), ak

v zdaňovacom období nedosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ale v tomto zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a aj vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov, alebo
dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti v sume nižšej ako 6-násobok minimálnej mzdy a v tomto zdaňovacom období dosiahol aj zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ale aj vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov,
poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti v sume nižšej ako 6-násobok minimálnej mzdy a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal daňový bonus podľa zákona len v pomernej časti a v tomto zdaňovacom období vykázal aj základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti; v tomto prípade si daňovník môže v priznaní uplatniť len zostávajúcu časť daňového bonusu nepriznanú zamestnávateľom,
nepoberal za niektorý kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej alebo nepeňažnej forme aspoň v sume polovice minimálnej mzdy u zamestnávateľa, u ktorého si uplatňuje daňový bonus, ale úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za celé zdaňovacie obdobie dosiahol aspoň 6-násobok minimálnej mzdy; v tomto prípade si môže zostávajúcu časť daňového bonusu podľa zákona uplatniť v priznaní za podmienky, že si ju neuplatnil pri ročnom zúčtovaní,
poberal len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a neuplatňoval daňový bonus podľa zákona u žiadneho zamestnávateľa, ale v zdaňovacom období dosiahol tieto príjmy aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania.

Na daňový bonus podľa zákona v súlade s § 52zzn zákona za mesiace júl až december 2022 má nárok daňovník na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti (prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu). Na daňový bonus podľa zákona má nárok daňovník, ktorý dosiahol za rok 2022 zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona) a vykázal z týchto príjmov základ dane (čiastkový základ dane). Na daňový bonus podľa zákona má nárok tiež daňovník, ktorý dosiahol za rok 2022 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona).

Nárok na daňový bonus podľa § 52zzn zákona možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta z polovice základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 zákona alebo do výšky ustanoveného percenta polovice základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, alebo ich úhrnu, takto:

Ak vypočítaný daňový bonus podľa § 52zzn zákona za mesiace júl až december 2022 je nižší, ako by bol nárok na daňový bonus vypočítaný spôsobom podľa § 33 zákona účinného do 30. júna 2022, má daňovník nárok na daňový bonus za kalendárne mesiace júl 2022 až december 2022, ktorý je pre neho výhodnejší.

Na riadku 33 sa uvádzajú údaje o vyživovanom dieťati (deťoch), na ktoré za rovnaké obdobie kalendárneho roka neuplatnil nárok na daňový bonus podľa zákona iný daňovník. Ak vyživované dieťa nemá pridelené rodné číslo, uvádza sa na riadku 33 dátum narodenia tohto dieťaťa. Ak sa uplatňuje nárok na daňový bonus podľa zákona za 12 kalendárnych mesiacov, vyznačí sa krížikom okienko 1-12. Ak sa nárok uplatňuje len za niektoré kalendárne mesiace, vyznačí sa krížikom len okienko príslušného mesiaca.

Ak uplatňuje daňovník daňový bonus podľa zákona na viac ako na 4 deti, v rovnakom členení ako je uvedené na riadku 33, sa uvedú ostatné vyživované deti v XIII. ODDIELe (zaškrtne sa riadok 34).

Daňový bonus podľa zákona za mesiace január aj jún možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu podľa zákona, požiada daňovník miestne príslušného správcu dane v XIV. ODDIELe o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu podľa zákona a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie. Správca dane postupuje pri vrátení uvedenej sumy ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku (§ 33 ods. 6 zákona a § 52zzn ods. 10).

Riadok 34a sa vypĺňa s ohľadom na nový spôsob výpočtu daňového bonusu za mesiace júl až december 2022 len vtedy, ak daňovník začal vy konávať závislú činnosť alebo dosahoval zdaniteľné príjmy z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti počnúc 1. júlom 2022 a z tejto činnosti dosahoval (dosahuje) zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 zákona.

Riadok 32a nevyplní daňovník, ak napr. pracovný pomer uzatvoril pred 1. 7. 2022, bez ohľadu na to, či v mesiacoch január až jún 2022 poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti alebo ich nepoberal, resp. daňovník v mesiacoch január až jún 2022 nemal uzatvorený pracovný pomer, ale v týchto mesiacoch mu plynuli zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, napr. od bývalého zamestnávateľa.

IV. ODDIEL - ÚDAJE NA UPLATNENIE DAŇOVÉHO BONUSU NA ZAPLATENÉ ÚROKY (§ 33a zákona)

Riadok 35 vypĺňa podľa predtlače daňovník, ktorý si uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona. Suma zaplatených úrokov za zdaňovacie obdobie sa vypĺňa podľa potvrdenia vydaného veriteľom podľa § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. na priznanie sumy daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, ktorého kópia je prílohou daňového priznania. V stĺpci počet mesiacov sa uvádza počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období (kalendárnom roku), v ktorých má daňovník nárok na uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona.

Daňovník – žiadateľ o úver, ktorý si chce uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, musí spĺňať podmienky uvedené v § 33a zákona:

ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie má daňovník najmenej 18 rokov, ale najviac 35 rokov
daňovník má priemerný mesačný príjem vypočítaný z príjmov (základov dane) uvádzaných v daňovom priznaní v maximálnej výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona vzniká len jednému žiadateľovi, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom. Tento spoludlžník musí rovnako spĺňať podmienky veku a aj podmienku dosiahnutia maximálneho príjmu.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona je určený vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona.

Daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona sa prvýkrát použije pri zmluvách o úvere na bývanie uzatvorených po 31. decembri 2017; ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

V. ODDIEL - VÝPOČET ZÁKLADU DANE (čiastkového základu dane) Z PRÍJMOV ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI (§ 5 zákona) – v eurách

Riadky 36 až 38 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol v predchádzajúcom zdaňovacom období, za ktoré sa vyrovnáva daň (daňová povinnosť), príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona od jedného zamestnávateľa alebo od viacerých zamestnávateľov.

Do úhrnu príjmov v riadku 36 sa uvedú aj nepeňažné príjmy daňovníka podľa § 5 zákona, z ktorých nebolo možné v zdaňovacom období zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a) zákona]. Súčasťou príjmov na riadku 36 sú aj príjmy, pri ktorých neboli splnené podmienky pre ich oslobodenie od dane. [Túto skutočnosť na účely správneho vyplnenia daňového priznania daňovník zistí z riadkov 05 až 09 potvrdenia o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona)]. K takýmto príjmom patrí napr.

nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, presahujúce v úhrne 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov [§ 5 ods. 7 písm. k) zákona];
sociálna výpomoc poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, pri ktorej nie sú v príslušnom zdaňovacom období splnené podmienky pre jej oslobodenie od dane, ak presahuje sumu 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa.

Ak by sociálna výpomoc nepresiahla v úhrne 2 000 eur, ale bola by vyplatená od viacerých zamestnávateľov, od dane je oslobodená suma len od jedného zamestnávateľa a sociálna výpomoc vyplatená ďalšími zamestnávateľmi je zdaniteľným príjmom daňovníka a uvádza sa ako súčasť príjmov zo závislej činnosti na r. 34 [§ 5 ods. 7 písm. l) zákona];

- príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu (§ 152a Zákonníka práce), ak presahuje sumu 275 eur za zdaňovacie obdobie [§ 5 ods. 7 písm. b) zákona];

- príspevok na športovú činnosť dieťaťa poskytnutý zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu (§ 152b Zákonníka práce), ak presahuje sumu 275 eur za zdaňovacie obdobie [§ 5 ods. 7 písm. b) zákona];

- nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi, ak presahuje sumu 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov [§ 5 ods. 7 písm. o) zákona].

Z príjmov na r. 36 sa v tomto oddiele vypočítava základ dane (čiastkový základ dane).

Uvádzajú sa tu aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, a to prepočítané na eurá, pričom za príjmy zo zdrojov v zahraničí sa považujú hrubé (brutto) príjmy (bez odpočítateľných položiek a nezdaniteľných častí základu dane podľa zákonov platných v zahraničí).

Pri príjmoch zo závislej činnosti sa použije podľa § 31 ods. 2 zákona prepočítací kurz, ktorý sa určí ako

priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý, alebo
kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, alebo
ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva priznanie, alebo
priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy.

Pri prepočítaní výdavkov (poistné a príspevky) sa použije primerane postup ako pri príjmoch.

Na riadku 36a sa vyplní úhrn príjmov zo závislej činnosti, ktoré sú zahrnuté v riadku 36, ale plynuli daňovníkovi na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Na riadku 37 sa vyplní úhrn povinného poistného a príspevkov (§ 5 ods. 8 zákona). Povinné poistné a príspevky uvedie aj v prílohe č. 3, a to v úhrne a v členení na poistné a príspevky na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie.

Na riadku 38 sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) ako úhrn príjmov z riadku 36 znížený o úhrn poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie alebo poistného a príspevkov na zahraničné poistenie rovnakého druhu (ďalej len "poistné a príspevky") (z riadku 37), ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu (§ 5 ods. 8 zákona).

VI. ODDIEL - VÝPOČET ZÁKLADU DANE (čiastkového základu dane) Z PRÍJMOV Z PODNIKANIA, Z INEJ SAMOSTATNEJ ZÁROBKOVEJ ČINNOSTI, Z PRENÁJMU A Z POUŽITIA DIELA A UMELECKÉHO VÝKONU

Tento oddiel vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 zákona). Ak daňovník dosiahol príjmy pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti na základe písomnej zmluvy o združení (§ 829 až 841 Občianskeho zákonníka) uvedie v tomto oddiele tú časť príjmov a výdavkov, ktorá na neho pripadá.

Uvádzajú sa tu aj príjmy rovnakého druhu zo zdrojov v zahraničí (napr. z podnikania, autorský honorár, z prenájmu), ktoré sa v prepočte na eurá uvádzajú spoločne s príjmami dosiahnutými na našom území (v tuzemsku). Príjmy zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajú bez prípadných odpočítateľných položiek podľa zákonov platných v zahraničí a výdavky vzťahujúce sa k týmto príjmom sa môžu uplatniť len podľa zákona platného na našom území. Podľa § 31 ods. 1 zákona, ak daňovník je účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (www.nbs.sk), platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v účtovníctve, ak zákon neustanovuje inak. Pri kúpe a predaji cudzej meny za eurá sa uplatní postup podľa § 24 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o účtovníctve"). Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet sa použije kurz uvedený v § 31 ods. 2 zákona (postup je uvedený v oddiele V.).

Súčasťou príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona sú aj príjmy z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom (napr. príjem z prenájmu takéhoto majetku) a úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré patria do § 6 ods. 1 a 2 zákona, ale v súlade s § 4 ods. 7 zákona sa do základu dane nezahŕňajú a to z dôvodu, že z nich bola už vybraná daň zrážkou. Ak by však išlo o úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch zriadených v zahraničí, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, tieto budú súčasťou príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 uvádzaných v priznaní. Súčasťou týchto príjmov je aj príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka (§ 17a zákona) a výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom podľa § 6 ods. 5 písm. c) a d) zákona.

Ak ide o príjmy z prenájmu dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, každý spoluvlastník uvedie v daňovom priznaní typ B príjmy a výdavky vo výške svojho podielu na riadku 11 tabuľky č. 1. Ak príjmy z prenájmu plynú manželom z bezpodielového spoluvlastníctva, zdaňuje sa tento príjem v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodli inak. V takomto pomere sa delia aj výdavky. Každý z manželov podáva priznanie, kde zahrnie dohodnutý podiel. Ak sú výdavky spojené s príjmom z prenájmu vyššie, na tento rozdiel sa neprihliada a daňovník uvedie na riadku 11 v stĺ. 2 výdavky len do výšky príjmov z prenájmu. Rovnako postupuje pri vypĺňaní riadku 12 aj daňovník, ktorý dosahuje príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona.

V daňovom priznaní typ B sa neuvádzajú príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona, z ktorých sa v súlade s § 43 ods. 3 písm. h) zákona daň vyberá zrážkou, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14. Podľa § 43 ods. 14 zákona sa daň vyberaná zrážkou z uvedeného príjmu nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Ak daňovník dohodu podľa § 43 ods. 14 zákona uzatvoril, je povinný zahrnúť uvedené príjmy do základu dane (čiastkového základu dane) v daňovom priznaní.

Daňovník, ktorý spĺňa podmienky pre mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) zákona pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 vyznačí túto skutočnosť pod tabuľkou 1.

Podľa § 6 ods. 11 zákona, daňovník, ktorý dosahuje príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu (§ 6 zákona), a ktorý uplatňuje pri týchto príjmoch (výnosoch) preukázateľné daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o

príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve,
daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve,
hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m) zákona],
zásobách a pohľadávkach,
záväzkoch.

Podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve, musí účtovný doklad, ktorý je preukázateľným účtovným záznamom obsahovať:

slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva a
dátum vyhotovenia účtovného dokladu.

Daňovník, ktorý sa rozhodne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona, je povinný túto evidenciu viesť počas celého zdaňovacieho obdobia a uchovávať ju po dobu, v ktorej zanikne právo vyrubiť daň alebo dodatočne vyrubiť daň. V súlade s § 1 zákona o účtovníctve sa fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť a preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona, nepovažujú za účtovné jednotky. Z tohto dôvodu daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona nepredkladá správcovi dane účtovné výkazy. Pod tabuľkou č. 1 sa vyznačí skutočnosť, že daňovník uplatňuje daňové výdavky v súlade s § 6 ods. 11 zákona.

Výdavky percentom z príjmov si v súlade s § 6 ods. 10 zákona môže uplatniť len daňovník, ktorý aspoň časť zdaňovacieho obdobia nebol platiteľom DPH. Ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (§ 6 ods. 10 zákona), pod tabuľkou č. 1 sa vyznačí táto skutočnosť.

Ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (§ 6 ods. 10 zákona), neuvádza sa suma výdavku pri jednotlivých druhoch príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, ale výdavky sa uvedú úhrnom vrátane preukázateľnej výšky zaplateného poistného a príspevkov na riadku 10 tabuľky č. 1, pričom pod tabuľkou č. 1 sa vyznačí táto skutočnosť.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona si môže uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona vo výške 60 % avšak maximálne do výšky 20 000 eur ročne. Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 zákona si môže uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona vo výške 60 % avšak maximálne do výšky 20 000 eur ročne.

Bez ohľadu na skutočnosť, akým spôsobom daňovník uplatňuje svoje výdavky k príjmom podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (podvojné účtovníctvo, jednoduché účtovníctvo, daňová evidencia podľa § 6 ods. 11 zákona alebo evidencia podľa § 6 ods. 10 zákona), uvedie pod tabuľku č. 1, sumu preukázateľne zaplateného poistného a príspevku v eurách v príslušnom zdaňovacom období.

Na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, daňovník vyplní aj Prílohu č. 3 priznania.

Čo sa týka zohľadnenia rozsahu poistného a príspevkov ako daňového výdavku znižujúceho príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvádzané v riadku pod tabuľkou č. 1 tlačiva daňového priznania, vychádza sa z ustanovení zákona v nadväznosti na spôsob vedenia výdavkov, pričom

- ak daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona, alebo uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona, je možné odpočítať skutočne zaplatené výdavky na povinné poistné (sociálne aj zdravotné) v danom zdaňovacom období a to výdavky na zaplatené

preddavky na zdravotné poistenie
poistné na sociálne poistenie
nedoplatky z minulých období
poistné v zahraničí
dobrovoľné poistné a príspevky platené podľa osobitných predpisov v súvislosti s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona.

- ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva vychádza sa zo skutočnosti, čo zaúčtoval v danom roku a to v rovnakom v rozsahu (preddavky, nedoplatky, atď.)

V prípade, ak daňovník uplatňuje osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 zákona resp. uplatňovanie tohto spôsobu ukončil je povinný túto skutočnosť v priznaní pod tabuľkou č. 1 vyznačiť.

Tabuľku č. 1a vyplní podľa predtlače:

daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, ak vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona,
daňovník s príjmami z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, ak účtuje podľa § 6 ods. 13 zákona.

Tabuľku č. 1b vyplní podľa predtlače daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu, ak vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona.

Na riadkoch 11 a 12 v stĺp. 2 tabuľky č. 1 sa uvedie suma výdavku pri príjmoch podľa § 6 ods. 3 a ods. 4 zákona oddelene.

Pri príjmoch z prenájmu nie je možné uplatňovať výdavky percentom z príjmov.

Výdavky percentom z príjmov je možné uplatňovať pri príjmoch z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu.

V prípade, ak daňovník dosahuje aj príjmy z prenájmu aj príjmy z použitia diela alebo použitia umeleckého výkonu môže uplatňovať aj kombináciu výdavkov, t. j. pri príjmoch z prenájmu uplatní preukázateľné výdavky a pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu uplatní výdavky percentom z príjmov. Rovnako môže dôjsť aj ku kombinácii medzi príjmami z prenájmu, kde musí vždy uplatniť preukázateľné výdavky a príjmami z podnikania, kde môže uplatniť výdavky percentom z príjmov. Ak uplatňuje preukázateľné výdavky pri príjmoch z prenájmu a pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, musí ich posudzovať oddelene, pričom na riadkoch 11 a 12 v stĺp. 2 ich uvedie maximálne vo výške každého príslušného príjmu, t. j. nesmie vykazovať daňovú stratu pri žiadnom z týchto príjmov.

Ak sa uplatňujú daňové výdavky podľa § 19 zákona, môžu sa tieto uviesť úhrnom na riadku 10 tejto tabuľky, ak sa vzťahujú len k príjmom uvedeným na riadkoch 1 až 9 (t. j. okrem príjmov z prenájmu uvedených na riadku 11 tejto tabuľky a okrem príjmov z použitia diela a umeleckého výkonu uvedených na riadkoch 12 tejto tabuľky).

Na riadku 11 stĺ. 1 tabuľky č. 1 sa uvádza podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona kladný rozdiel medzi príjmom z prenájmu nehnuteľnosti a sumou 500 eur. Výdavky priraďované k príjmom z prenájmu nehnuteľnosti zahrnovaným do základu dane sa na riadku 11 stĺ. 2 tabuľky č. 1 zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov z prenájmu nehnuteľnosti zahrnovaných do základu dane k celkovým takýmto príjmom [§ 9 ods. 1 písm. g) zákona], napríklad: daňovník v roku 2022 dosiahol príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona) vo výške 9948 eur, preukázateľné daňové výdavky sú vo výške 3785 eur. Na riadku 11 stĺ. 1 tabuľky č. 1 sa uvedie suma 9 448 eur [9 948 – 500 eur)]. Na riadku 11 stĺ. 2 tabuľky č. 1 sa uvedie suma výdavku 3 595,75 eura [(9 448 : 9 948) x 3 785].

V r. 12 v stĺp. 1 tabuľky č. 1 sa uvádzajú príjmy z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu zo zdrojov na území Slovenskej republiky len vtedy, ak sa daňovník v súlade s § 43 ods. 14 zákona vopred písomne dohodol s platiteľom dane, že sa z nich daň nevyberie zrážkou podľa § 43 zákona. Ak sú preukázateľné výdavky spojené s príjmom z použitia diela a umeleckého výkonu vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada a výdavky sa uvádzajú len do výšky príjmov.

Z tabuľky 1 sa prenášajú údaje z riadku 10 na stranu 4 do riadku 39 (príjmy) a riadku 40 (výdavky) a z riadku 13 na stranu 5 do riadku 58 (príjmy) a riadku 59 (výdavky).

Na riadku 41 po vyplnení predchádzajúcich riadkov sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona a na riadku 60 sa po vyplnení predchádzajúcich riadkov vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 zákona. Riadky 41 až 44 a riadky 61 až 64 vypĺňa daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, pričom v XIII. ODDIELe uvedie položky, o ktoré konkrétne základ dane zvýšil, resp. znížil.

Daňovník, ktorý o príjmoch podľa § 6 zákona účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v nadväznosti na § 8 ods. 4 postupov JÚ v rámci uzávierkových účtovných operácií upravuje všetky uhradené príjmy a výdavky zaúčtované v peňažnom denníku o príjmy, resp. výdavky, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov alebo sa zahrnú do základu dane vo výške a v zdaňovacom období v súlade s ustanoveniami zákona (položky zvyšujúce a znižujúce príjmy a výdavky) a preto takýto daňovník už riadky 43, 44, 63 ani 64 daňového priznania typ B nevypĺňa s výnimkou ďalej uvedených prípadov. Tieto riadky vypĺňa daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v prípade, ak podáva dodatočné priznanie resp. ak podáva daňové priznanie po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu a postupuje sa podľa § 32 ods. 12 zákona, nakoľko fyzická osoba dosahujúca príjmy podľa § 6 zákona, ktorá je účtovnou jednotkou nemôže podľa § 16 ods. 9 zákona o účtovníctve otvárať uzavreté účtovné knihy, z dôvodu že nemá obdobie schvaľovania účtovnej závierky. Účtovná závierka fyzickej osoby účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva je zostavená a zároveň aj schválená pripojením podpisového záznamu k jednotlivým súčastiam účtovnej závierky, t. j. nemôže podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve uzatvorené účtovné knihy znovu otvoriť. Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 a 11 zákona riadky 43, 44, 63 a 64 nevypĺňa, pričom položky zvyšujúce a znižujúce základ dane sú u neho súčasťou príjmov, resp. výdavkov uvádzaných v evidencii podľa týchto ustanovení zákona.

Výnimku z uvedeného tvoria prípady, kedy daňovník musí upraviť základ dane v súlade s ustanoveniami § 17 ods. 19 písm. h) a odsekov 34 a 35, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona.

Ide o úpravy základu dane v prípadoch, kedy

daňovník, ktorý nespĺňa podmienky upravené v § 17 ods. 19 písm. h) zákona pre uplatnenie výdavkov na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe (zvyšuje základ dane),
daňovník nespĺňa podmienku výšky základu dane pre možnosť uplatnenia celého ročného odpisu alebo pomernej časti ročného odpisu z automobilu so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 34 zákona), t. j. jeho základ dane z príjmov podľa § 6 zákona je nižší ako 12 000 eur (zvyšuje základ dane),
daňovník nespĺňa podmienku výšky základu dane pre možnosť uplatnenia výdavkov na nájomné pri prenajatom aute so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35 zákona), t. j. jeho základ dane z príjmov podľa § 6 zákona je nižší ako 14 400 eur (zvyšuje základ dane),
daňovník, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa § 19 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zníži základ dane o sumu

3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,
1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.

má v daňových výdavkoch vyššiu sumu na členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva ako 5% zo základu dane [§ 19 ods. 3 písm. n) zákona], t. j. v tomto prípade o zistenú sumu zvyšuje základ dane
má v daňových výdavkoch vyššiu sumu na víno poskytované v rámci reklamných predmetov u daňovníka, ktorého výroba alkoholických nápojov nie je hlavným predmetom činnosti, ako 5% zo základu dane [§ 21 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona], t. j. v tomto prípade o zistenú sumu zvyšuje základ dane.

Príklad:

Fyzická osoba, podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, obstaral v januári v roku 2022 osobný automobil v hodnote 60 000 eur. Iný osobný automobil so vstupnou cenou 48 000 eur a viac v obchodnom majetku zaradený nemá. Podľa § 17 ods. 34 zákona sa základ dane neupraví o rozdiel medzi sumou skutočne uplatnených daňových odpisov (v tomto prípade 15 000 eur) a odpisov z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur), ak daňovník vykáže základ dane z príjmov podľa § 6 zákona aspoň vo výške odpisu z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur).

V roku 2022 daňovník vykáže základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona vo výške 4 000 eur. Keďže tento základ dane (v tomto prípade čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona) je nižší ako limitovaný daňový odpis (12 000 eur), daňovník je povinný zvýšiť základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o sumu 3 000 eur, t. j. o rozdiel medzi skutočne uplatneným daňovým odpisom (15 000 eur) a odpisom z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur), a to na r. 43 ako položku zvyšujúcu základ dane.

V daňovom priznaní typ B bude celý ročný odpis z tohto automobilu uvedený ako súčasť výdavkov v tabuľke č. 1 na r. 10 stĺ. 2.

Poznámka!

Rovnakým spôsobom sa postupuje aj pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 19 písm. h) a odseku 35, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona. Pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 37 zákona sa základ dane znižuje na riadku 44 resp. 64.

Ak v podanom daňovom priznaní typ B mal daňovník na riadku 60 nulu, pričom výdavky uviedol na riadku 11, resp. riadku 12 tabuľky č. 1 len do výšky príjmov, potom na riadku 63 dodatočného daňového priznania uvedie správnu sumu, o ktorú sa (čiastkový) základ dane zvýši.

Daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva tabuľku č. 1 nevypĺňa. Vypĺňa len riadky 41 až 46 a riadky 61 až 65. Údaje daňovník uvádza podľa účtovníctva. Ak daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva dosiahol príjmy pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 10 ods. 2 zákona), na riadkoch 41 až 46 uvedie už len podiel, ktorý na neho pripadá. Obdobne postupuje aj daňovník, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 3 a 4 zákona ako spoluvlastník k danej veci (§ 10 ods. 1 zákona).

Prehľad o vzniku daňových strát podľa § 30 zákona, ich uplatnenie podľa § 30, § 52zza ods. 16 a § 52zzb ods. 5 zákona a podľa § 24b zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 67/2020 Z. z.").

V stĺpci 47 sa uvádzajú údaje o daňovej strate za rok 2018 podľa § 30 zákona účinného do 31.12.2019 v nadväznosti na ustanovenie § 52zza ods. 16 zákona po zohľadnení špeciálneho postupu pri odpočítaní tejto daňovej straty v roku 2019 v nadväznosti na znenie § 24b zákona č. 67/2020 Z. z.

Prípadnú zostávajúcu časť vykázanej daňovej straty za rok 2018, daňovník douplatňuje v daňovom priznaní za rok 2022 spôsobom určeným v § 30 a § 52zza ods. 16 zákona, podľa ktorého je od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona daňovníka, ktorý je fyzickou osobou možné odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

Daňová strata za rok 2018 sa uvádza v stĺpci 47, pričom na r. 2 sa uvedie celá suma vykázanej daňovej straty z roku uvedenom na r. 1.

Na r. 3 daňovník uvedie sumu daňovej straty, na odpočítanie ktorej ešte mal nárok podľa § 30 a § 52zza ods. 16 zákona, a ktorú odpočítal v daňovom priznaní za rok 2019 od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona podľa § 24b zákona č. 67/2020 Z. z.

Na r. 4 sa uvádza zostatok daňovej straty zo sumy uvedenej v r. 2 vykázanej v zdaňovacom období uvedenom v r. 1, na odpočítanie podľa § 30 a 52zza ods. 16 zákona po zohľadnení daňovej straty, ktorá už bola odpočítaná, alebo mohla byť odpočítaná podľa § 30 a § 52zza ods. 16 zákona, a po zohľadnení daňovej straty odpočítavanej v roku 2019 podľa§ 24b zákona č. 67/2020 Z. z. Na r. 5 sa uvedie daňová strata, ktorá môže byť odpočítaná v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie v súlade s podmienkami ustanovenými v § 30 a § 52zza zákona.

Ak daňovník neuplatňoval v roku 2019 odpočet daňovej straty podľa § 24b zákona č. 67/2020 Z. z. vypĺňa len r. 1, 2 a 5, pričom daňovník postupuje výlučne podľa § 30 a § 52zza ods. 16 zákona, čo znamená, že suma odpočítavanej straty na r. 5 by mala zodpovedať ¼-ne vykázanej daňovej straty.

Daňová strata vykázaná v roku 2019 uplatňovaná podľa § 30, § 52zza ods. 16 a § 52zzb ods. 5 zákona.

Na r. 48 sa uvedie suma vykázanej daňovej straty v roku 2019 a na r. 49 sa uvedie daňová strata, ktorá môže byť odpočítaná v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie v súlade s podmienkami ustanovenými v § 30 a § 52zza zákona a to vo výške ¼-ny sumy z r.48.

Daňová strata uplatňovaná podľa § 30, § 52zza ods. 16 a § 52zzb ods. 5 zákona.

Riadky 1 až 5 v stĺpcoch 50 a 51 vypĺňa daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu v rokoch 2020 a 2021, pričom postupuje pri jej uplatňovaní podľa ustanovenia § 30 účinného od 1.1.2020, t. j. uplatňuje daňovú stratu počas piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období po zdaňovacom období, kedy vznikla.

Suma odpočítavanej daňovej straty však nemôže byť vyššia ako 50% základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvádzanom na r. 45. Ak daňovník spĺňa podmienky pre mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) zákona suma odpočítanej daňovej straty môže byť vo výške 100% základu dane (čiastkového základu dane).

Na r. 52 sa uvádza súčet daňových strát z r. 5 stĺpec 47 r. 49 maximálne do výšky základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona

Na r. 53 sa uvádza daňová strata vykázaná za rok 2020, odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období najviac do sumy uvedenej v r. 4 stĺpec 50, maximálne však do sumy zodpovedajúcej kladnému rozdielu súm uvedených v r. 45 a r. 52.

Na r. 54 sa uvádza daňová strata vykázaná za rok 2021, odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období najviac do sumy uvedenej v r. 5 stĺpec 51, maximálne však do sumy zodpovedajúcej kladnému rozdielu sumy uvedenej v r. 45 a súčtu súm uvedených v r. 52 a 53.

Na r. 55 sa následne zníži čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o daňové straty z predchádzajúcich zdaňovacích období uvedené na riadkoch 52, 53 a 54 ktorú však uplatnia maximálne do výšky tohto čiastkového základu dane uvedeného na r. 45.

Uplatnenie odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c a odpočtu výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona

Ak sa vypĺňajú riadky 56 a 57 vypĺňa sa aj príloha č. 1 a príloha č. 1b daňového priznania typ B. Podľa § 30c a § 30e zákona je možné odpočítať zákonom stanovené výdavky od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zníženého o odpočet daňovej straty.

Na r. 56 sa vykoná odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona na základe výpočtu uvádzaného v prílohe č. 1 – Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a údaje o projektoch výskumu a vývoja podľa § 30c zákona a odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona na základe výpočtu uvedeného v Prílohe č. 1b k § 30e zákona – Evidencia a odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona. Daňovník si nemôže uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) na investície na ten istý majetok, na ktorý si uplatnil odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona. Odpočet týchto výdavkov (nákladov) sa môže vykonať maximálne do výšky základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného na r. 55.

Upozornenie

Podľa § 52zzm ods. 3 zákona v znení účinnom od 1. januára 2022 je možné odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona uplatniť na hmotný majetok (príloha č. 3 k zákonu – Hmotný majetok na účely uplatnenia § 30e zákona), počítačový program (softvér) a iný majetok zaradený do užívania alebo zaradený do obchodného majetku v období, na ktoré sa vypracúva investičný plán, pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr po 31. decembri 2021.

Na r. 57 sa základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona znížený o daňovú stratu z r. 55 zníži o odpočet výdavkov (nákladov) z r. 56.

VII. ODDIEL - VÝPOČET OSOBITNÉHO ZÁKLADU DANE Z PRÍJMOV Z KAPITÁLOVÉHO MAJETKU (§ 7 zákona) - v eurách

Ak daňovník dosiahol v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré sa podáva priznanie, príjmy z kapitálového majetku (§ 7 zákona), vypĺňa skôr, ako si vypočíta osobitný základ dane z týchto príjmov na riadkoch 66 až 68, aj tabuľku č. 2 na riadkoch 1 až 11, resp. riadok 12. Ak výdavky v stĺpci 2 na riadku 7 tabuľky č. 2 sú vyššie ako príjem na tomto riadku, uvedú sa tieto výdavky len do výšky príjmov. Preukázateľne vynaložené výdavky do 31. decembra 2008 v slovenských korunách na dosiahnutie zdaniteľného príjmu podľa § 7 zákona, o ktoré sa znižuje príjem v zdaňovacích obdobiach končiacich po 31. decembri 2008, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Do príjmov z kapitálového majetku sa zahrnujú aj príjmy zo zahraničia, a to prepočítané na eurá spôsobom uvedeným v V. ODDIELe (podľa § 31 ods. 2 zákona). Pri príjmoch z kapitálového majetku sa v prevažnej miere uplatňuje zrážková daň podľa § 43 zákona, ide však len o také príjmy, ktoré sú dosahované na našom území (uvedené v tabuľke č. 2). V týchto prípadoch sa zrazená daň považuje za vysporiadanú a príjmy, z ktorých sa zráža, nie sú súčasťou osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 zákona (§ 7 ods. 10 zákona). Výnimku tvoria príjmy z kapitálového majetku uvedené v § 43 ods. 6 písm. b) a c) zákona, pri ktorých sa daňovník môže rozhodnúť, že daň z nich zrazenú bude považovať za preddavok. Ak takéto príjmy prizná daňovník v priznaní, považuje sa zrazená daň za preddavok (§ 43 ods. 7 zákona) a ak suma zrazenej dane bude vyššia ako daň vypočítaná v daňovom priznaní typ B, daňovník má nárok na vrátenie zrazenej dane (jej časti) po podaní žiadosti o vrátenie preplatku (XIV. ODDIEL).

Na riadku 12 sa uvádzajú príjmy (brutto) dosiahnuté z vyplatenia (vrátenia) podielových listov obstaraných do 31. decembra 2003, na ktoré sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 52b ods. 11, resp. § 52 ods. 20 zákona. V tejto súvislosti sa vypĺňa riadok 130 priznania, kde sa uvedie suma preddavku vybraná len z takéhoto príjmu.

Ak bol daňovník povinný platiť odvody na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o zdravotnom poistení"), potom si príjmy z kapitálového majetku uvádzané v daňovom priznaní typ B v stĺp. 1 zníži o preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie a to ako súčasť výdavkov v stĺp. 2. Nakoľko však takéto odvody platí daňovník až na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia a to v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré predmetné príjmy priznával v podanom daňovom priznaní typ B, uplatní si tieto cez dodatočné priznanie, ak už v roku, kedy ich platil takéto príjmy nepoberá, alebo si ich uplatní v zdaňovacom období, v ktorom ich platil, ak takéto príjmy poberal aj v zdaňovacom období, kedy ich platil, resp. si vyberie čo je pre neho výhodnejšie (§ 32 ods. 12 zákona).

VIII. ODDIEL - VÝPOČET ZÁKLADU DANE (čiastkového základu dane) Z OSTATNÝCH PRÍJMOV (§ 8 zákona) – v eurách

V tabuľke č. 3 sa uvádzajú ostatné príjmy. Nejde o príjmy podľa § 5 až 7 zákona. Každý jednotlivý druh príjmov sa uvádza na riadkoch 1 až 16 tejto tabuľky. Na riadku 17 sa uvádza príjem neuvedený na riadkoch 1 až 16 a to ak ide o viac druhov príjmov, tak úhrnom. Na riadku 17 sa uvádza aj suma vyplatená (vrátená) dôchodkovou správcovskou spoločnosťou podľa § 64a ods. 13 alebo § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o starobnom dôchodkovom sporení"), pričom výdavkami v tomto prípade sú zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ale len do výšky tohto príjmu.

Na riadku 18 sa uvádza kladný rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo jeho pomerná časť, ak sa rozhodne daňovník (vkladateľ) uvedený rozdiel zahrnúť postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu (§ 8 ods. 2 zákona).

Preukázateľne vynaložené výdavky do 31. decembra 2008 v slovenských korunách na dosiahnutie zdaniteľného príjmu podľa § 8 zákona, o ktoré sa znižuje príjem v zdaňovacích obdobiach končiacich po 31. decembri 2008, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor.

Ak sú výdavky v stĺ. 2 na jednotlivých riadkoch vyššie ako príjem na týchto riadkoch, uvedú sa tieto výdavky len do výšky príjmov.

Na riadku 1 stĺ. 1 sa uvádza kladný rozdiel medzi príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona a sumou 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona. Výdavky priraďované k príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona zahrnovaným do základu dane sa na riadku 1 stĺ. 2 zistia rovnakým pomerom, ako je pomer týchto príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým takýmto príjmom [§ 9 ods. 1 písm. g) zákona]. Napríklad: daňovník v roku 2022 dosiahol len príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby [§ 8 ods. 1 písm. a) zákona] vo výške 1000 eur, výdavky podľa § 8 ods. 9 zákona sú vo výške 250 eur (25 % max. do výšky 5 040 eur ročne). Na riadku 1 stĺ. 1 sa uvedie suma 500 eur [1 000 –

500]. Na riadku 1 stĺ. 2 sa uvedie suma výdavku vo výške 125 eur [(500 : 1 000) x 250]. Na riadkoch 4, 5 a 6 stĺ. 1 sa uvádza podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona kladný rozdiel medzi príjmami uvádzanými na týchto riadkoch zníženými o výdavky podľa § 8 ods. 5 a 7 zákona a sumou 500 eur [oslobodenie príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije na príjmy z predaja takéhoto majetku nadobudnutého do 31. decembra 2010, t. j. oslobodenie do výšky 5-násobku platného životného minima za rok 2010, a to 925,95 eura]. Napríklad daňovník dosiahol v roku 2022 len zdaniteľné príjmy z predaja cenných papierov [§ 8 ods. 1 písm. e) zákona] v sume 3 000 eur, ktoré nadobudol v roku 2015 za 1 200 eur; na riadku 5 stĺ. 1 sa podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona uvádza sumu 1 300 eur [3 000 – 1 200 – 500] a na riadku 5 stĺ. 2 sa neuvádza žiadna suma.

Na riadku 11 v stĺp. 1 sa uvádza peňažné a nepeňažné plnenie prijaté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľa pri výkone klinického skúšania. V stĺp. 2 sa uvádzajú len výdavky, na preukázateľne zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, ak bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný takéto platiť a výdavky preukázateľne vynaložené v súvislosti s klinickým skúšaním podľa § 8 ods. 3 písm. c) zákona.

Na riadku 15 sa uvádzajú príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov.

Na riadku 16 sa uvádzajú príjmy z predaja virtuálnej meny.

Na riadku 17 sa uvádzajú výdavky len do výšky každého jednotlivého druhu príjmu, ak ide o príjem neuvedený na riadkoch 1 až 16, napr. daňovník dosiahne okrem príjmov uvedených na riadkoch 1 až 14 dva druhy príjmov úhrnom 330 eur (250 eur + 80 eur), pričom výdavky k príjmom 250 eur preukázateľne vynaložil v sume 150 eur a 100 eur vynaložil k príjmom 80 eur. Výdavky v stĺ. 2 budú spolu 230 eur (150 eur + 80 eur).

Na riadku 18 sa neuvádzajú výdavky, lebo daňovník uvádza v stĺpci príjmov už výsledný rozdiel po uplatnení výdavkov.

Na riadkoch 69 až 71 sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z ostatných príjmov.

Ak bol daňovník povinný platiť odvody na zdravotné poistenie podľa zákona o zdravotnom poistení, potom si ostatné príjmy uvádzané v daňovom priznaní typ B zníži o preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie ako súčasť výdavkov v stĺp. 2. Nakoľko však takéto odvody platí daňovník až na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia a to v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré predmetné príjmy priznával v podanom daňovom priznaní typ B, uplatní si tieto cez dodatočné priznanie, ak už v roku kedy ich platil takéto príjmy nepoberá alebo si ich uplatní v zdaňovacom období, v ktorom ich platil, ak takéto príjmy poberal aj zdaňovacom období, kedy ich platil resp. si vyberie, čo je pre neho výhodnejšie.

IX. ODDIEL - VÝPOČET DANE podľa § 15 zákona – v eurách

V tomto oddiele daňovník vypočítava daňovú povinnosť za príslušné zdaňovacie obdobie

zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) ako súčet čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť (§ 11), a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 a § 8 a
zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) ako čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť (§ 11) a
z osobitného základu dane zisteného podľa § 7 zákona a
z osobitného základu dane podľa § 51e a § 51h zákona.

Nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona sa zaokrúhľujú podľa § 47.

V súlade s § 11 ods. 1 zákona, daňovník môže uplatniť (odpočítať) nezdaniteľné časti len od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo ich úhrnu a tento uvedie na riadku 72. V prípade, ak daňovník vykázal daňovú stratu z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona v zdaňovacom období, za ktoré podáva priznanie a dosahuje aj príjmy podľa § 5 zákona, uvedie na tomto riadku len základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 zákona. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uvedie na riadku 73, s výnimkou prípadov, keď daňovník vypĺňal III. oddiel riadok 29. V týchto prípadoch uvedie len kladný rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka a ročnou sumou dôchodkov uvedených na riadku 30. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v roku 2022 je v sume 4 579,26 eura, ak daňovník spĺňa podmienky podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t. j. jeho základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy platného životného minima, čo je pre rok 2022 suma vo výške 20 235,97 eur, inak sa táto nezdaniteľná časť základu dane upravuje podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona.

Riadok 74 vypĺňa daňovník, ktorý uviedol údaje v III. oddiele na riadku 32. Na riadku 74 sa uvádza suma nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela). Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) v roku 2022 je v sume 4 186,75 eura, ak daňovník spĺňa ustanovené podmienky podľa § 11 ods. 3 písm. a) prvý bod a ods. 4 zákona, t. j. jeho základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo ich úhrnu sa rovná alebo je nižší ako 176,8- násobok sumy platného životného minima čo je pre rok 2022 suma vo výške 38 553,01 eura a manželka (manžel) nemala žiadne vlastné príjmy, inak sa táto nezdaniteľná časť základu dane upravuje podľa § 11 ods. 3 písm. a) druhého a tretieho bodu a písm. b) zákona.

Na riadku 75 sa uvádza nezdaniteľná časť základu dane podľa § 11 ods. 8 zákona na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu a to v preukázateľne zaplatenej výške v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok. Na to, aby mohla byť táto nezdaniteľná časť základu dane uplatnená, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky podľa § 11 ods. 10 zákona, a to:

príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 zákona zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,
daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení"), ktorá nespĺňa podmienky uvedené v § 11 ods. 10 písm. a) zákona.

Na riadku 77 sa uvedie úhrn nezdaniteľných častí základu dane daňovníka vypočítaných podľa § 11 ods. 2, 3 a 8 zákona maximálne do výšky základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo ich úhrnu uvedenom na riadku 72 tlačiva.

Ak má daňovník súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 o úhrn nezdaniteľných častí základu dane uvedených v § 11 odsekoch 2, 3 a 8 na r. 77 a to podľa § 11 ods. 12 zákona. Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 si zníži len o zostávajúcu sumu z úhrnu nezdaniteľných častí základu dane uvedenú na r. 77, pričom táto zostávajúca suma je uvedená na r. 91.

O nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (§ 11 ods. 2 zákona) sa znižuje základ dane aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 11 zákona. O nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona, nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 8 zákona sa znižuje základ dane aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí [§ 11 ods. 7 zákona]. Takýto daňovník vypĺňa aj XI. ODDIEL.

Na riadku 78 daňovník vypočíta základ dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 znížený o nezdaniteľné časti základu dane.

Na riadku 79 sa uvedie suma, o ktorú sa zvyšuje základ dane podľa § 11 ods. 11 a § 52zza ods. 2 zákona. Podľa § 52zza ods. 2 zákona, ak bola daňovníkovi vyplatená suma podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona o starobnom dôchodkovom sporení, a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na dobrovoľne platené príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 zákona v znení účinnom do 31.12.2019, je povinný zvýšiť si základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

Podľa § 11 ods. 11 zákona, ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

Na riadku 80 daňovník vypočíta základ dane v súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zákona (r. 78 + 65 + 71+79), pričom takto vypočítaný základ dane zistený podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona zvýši aj o sumu uvedenú na riadku 79.

Daň podľa § 15 písm. a) bodu 1 zákona daňovník vypočíta na riadku 81 zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona zaokrúhleného podľa § 47.

Riadky 82 až 84 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 zákona podliehajúce zdaneniu v zahraničí, ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zákona vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky. Úhrnom vyňatých príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 zákona podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14. Tieto riadky vypĺňa aj daňovník, ktorému plynuli príjmy zo závislej činnosti z nezmluvného štátu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené alebo daňovník, ktorému plynuli takéto príjmy zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší [§ 45 ods. 3].

Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona po vyňatí príjmov zo zdrojov v zahraničí sa uvedie na riadku 84.

Riadky 85 až 89 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 zákona zo zdrojov v zahraničí, pri ktorých sa podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia započítava na tuzemskú daňovú povinnosť daň zaplatená v zahraničí v súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (§ 45 ods. 1 zákona), pričom na riadku 86 sa uvádza suma zaplatenej dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Na účely vyňatia príjmov zo zdrojov v zahraničí zo základu dane a na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí, sa za príjmy zo zdrojov v zahraničí považujú príjmy znížené o súvisiace výdavky v súlade so zákonom a neznížené o výdavky, nezdaniteľné časti základu dane a odpočítateľné položky podľa zahraničných predpisov.

Úhrnom príjmov (základov dane) podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, a § 8 zákona zo zdrojov v zahraničí na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14. Ak vypočítaný percentuálny podiel na riadku 87 vychádza vyšší ako 100, uvedie sa v maximálnej výške 100.

Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona po vyňatí a zápočte sa uvedie na riadku 90.

Na riadku 91 uvedie daňovník zostatok neuplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane z r. 77.

Na riadku 92 sa uvádza základ dane z príjmov dosiahnutých podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného na riadku 57, znížený o zostatok nezdaniteľnej časti základu dane z r. 91.

Na riadku 94 daňovník vypočíta základ dane v súlade s § 4 ods. 1 písm. b) zákona, ktorý navýši o sumu z riadku 93.

Na riadku 95 sa uvedú zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona potrebné pre účely zistenia sadzby dane podľa § 15 zákona. V prípade výšky zdaniteľných príjmov, tieto sa uvedú vo výške v akej daňovník o nich účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo o nich vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 zákona. Uvedené znamená, že do úhrnu týchto zdaniteľných príjmov, pôjdu všetky zdaniteľné príjmy, uvedené na r. 39, ktoré sa zvýšia o príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, o ktorých daňovník účtuje alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 zákona , ktoré sa na riadku 39 neuvádzajú z dôvodu, že sú vysporiadané daňou vyberanou zrážkou, t. j. nie sú súčasťou tých zdaniteľných príjmov, ktoré sa zahŕňajú do základu dane (čiastkového základu dane) z uvedených príjmov . Uvedené znamená, že do úhrnu týchto zdaniteľných príjmov, pôjdu všetky zdaniteľné príjmy, uvedené na r. 39, ktoré sa zvýšia o príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, o ktorých daňovník účtuje alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 zákona, ktoré sa na riadku 39 neuvádzajú z dôvodu, že sú vysporiadané daňou vyberanou zrážkou, t. j. nie sú súčasťou tých zdaniteľných príjmov, ktoré sa zahŕňajú do základu dane (čiastkového základu dane) z uvedených príjmov.

V prípade daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva ide o sumy, o ktorých daňovník účtuje vo výnosoch, t. j. na účtoch účtovnej skupiny 6-výnosy.

Ak takéto zdaniteľné príjmy uvedené na r. 95 sú v sume neprevyšujúcej 49 790 eur alebo výnosy neprevyšujú 49 790 eur, daňovník si prepočíta daň sadzbou dane vo výške 15% zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona a túto uvedie na r. 96.

Ak jeho zdaniteľné príjmy presiahnu 49 790 eur alebo jeho výnosy presiahnu 49 790 eur, jeho sadzba dane je určená v § 15 písm. a) tretí bod zákona.

Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona daňovník vypočíta na riadku 96, zaokrúhlenú podľa § 47.

Riadky 97 a 98 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona podliehajúce zdaneniu v zahraničí a daňové straty, ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zákona vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky. Úhrnom vyňatých príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14.

Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona po vyňatí príjmov zo zdrojov v zahraničí sa uvedie na riadku 99.

Riadky 100 až 104 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zo zdrojov v zahraničí, pri ktorých sa podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia započítava na tuzemskú daňovú povinnosť daň zaplatená v zahraničí v súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (§ 45 ods. 1 zákona), pričom na riadku 101 sa uvádza suma zaplatenej dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Na účely vyňatia príjmov zo zdrojov v zahraničí zo základu dane a na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí, sa za príjmy zo zdrojov v zahraničí považujú príjmy znížené o súvisiace výdavky v súlade so zákonom a neznížené o výdavky, nezdaniteľné časti základu dane a odpočítateľné položky podľa zahraničných predpisov.

Úhrnom príjmov (základov dane) podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zo zdrojov v zahraničí na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí je základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14. Ak vypočítaný percentuálny podiel na riadku 102 vychádza vyšší ako 100, uvedie sa v maximálnej výške 100.

Na riadku 106 uvedie daňovník daň vo výške 19% z osobitného základu dane zisteného z príjmov z kapitálového majetku uvedeného na r. 68.

Riadky 107 až 114 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 7 zákona zo zdrojov v zahraničí, ak zamedzuje dvojitému zdaneniu týchto príjmov podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Daňovník pri vypĺňaní týchto riadkov postupuje rovnako ako pri vypĺňaní riadkov 82 až 89, t. j. na ich vyplnenie primerane použije poučenie na vyplnenie riadkov 82 až 89.

Na riadku 116 sa uvádza daň (daňová povinnosť) zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona, z osobitného základu dane podľa § 7 zákona a z osobitného základu dane podľa § 51e a 51h zákona (r. 90 + r. 105 + r. 115 + r. 28 Prílohy č. 2 + r. 35 Prílohy č. 2).

Ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa zákona (riadok 117) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 123) a výsledná suma uvedená na riadku 116 nepresiahne 17 eur alebo ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa zákona (riadok 117) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 123) a jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, na riadku 116 sa uvádza nula. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 zákona uplatní postup podľa § 46a zákona, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Takýto daňovník vypĺňa aj XI. ODDIEL.

Riadky 117, 117a a 117b vypĺňa daňovník, ktorý vyplnil III. ODDIEL.

Na riadku 117 sa uvádza úhrnná suma daňového bonusu na všetky vyživované deti žijúce v (spoločnej) domácnosti s daňovníkom, na ktoré vznikol nárok na daňový bonus podľa zákona za celé zdaňovacie obdobie. Ak podmienky nároku na uplatnenie daňového bonusu podľa zákona spĺňa viac daňovníkov, môže si počas zdaňovacieho obdobia uplatniť daňový bonus na všetky vyživované deti len jeden z nich, prípadne si môže pomernú časť daňového bonusu podľa zákona uplatniť na všetky deti po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Daňový bonus podľa zákona si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 33 ods. 10 zákona a § 52zzn ods. 12). Takýto daňovník vypĺňa aj XI. ODDIEL riadok 146.

Na riadku 117a sa uvádza nárok na daňový bonus podľa zákona za kalendárne mesiace január až jún 2022 a na riadku 117b nárok na daňový bonus podľa zákona za kalendárne mesiace júl až december 2022. Ak bol daňovníkovi v mesiacoch júl až december 2022 zamestnávateľom priznaný vyšší nárok na daňový bonus podľa zákona ako mu vznikne pri prepočítaní po skončení zdaňovacieho obdobia, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus a túto sumu uvedie na riadku 117b.

Obdobne daňovník vypĺňa aj riadky 118 až 122. Na riadku 118 sa uvádza daň (daňová povinnosť) znížená o daňový bonus podľa zákona. Daňovník, ktorý neuplatňuje daňový bonus podľa zákona, na riadku 118 bude mať vždy uvedenú rovnakú sumu dane, ako na riadku 116. Ak sa vypĺňa riadok 121, vypĺňa sa aj žiadosť uvedená v XIV. ODDIELe daňového priznania.

Riadok 123 vypĺňa daňovník, ktorý vyplnil IV. ODDIEL. Ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, daňovým bonusom na zaplatené úroky podľa § 33a zákona je suma vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období z riadku 35 najviac však do výšky 400 eur za rok. Ak obdobie úročenia úveru na bývanie počas ktorého má daňovník nárok na tento daňový bonus začalo v priebehu zdaňovacieho obdobia, uvádza sa v r. 123 suma zodpovedajúca pomernej časti daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy 400 eur pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov, v ktorých vznikol nárok na jeho uplatnenie.

Príklad:

Daňovník, ktorý v roku 2022 zaplatí úroky v sume 1 000 € a úver na bývanie je úročený od februára2022, uplatní si daňový bonus na zaplatené úroky v sume 366,67 € [(50 % zo sumy 1 000 eur = 500 eur, pričom maximálna suma za kalendárny rok je 400 eur), preto pomerná časť zo 400 eur pripadajúca na rok 2022 predstavuje sumu 366,67 eur (400/12*11=366,6667÷366,67 )].

Na riadku 124 sa uvádza daň (daňová povinnosť) znížená o daňový bonus podľa zákona a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona. Riadok 125 sa vypĺňa, ak bolo podané daňové priznanie po vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov. Ak sa vypĺňa riadok 127, vypĺňa sa aj žiadosť uvedená v XIV. ODDIELe daňového priznania.

Na riadku 128 sa uvádza suma zamestnaneckej prémie nesprávne vyplatenej zamestnávateľom alebo správcom dane. Tento riadok sa vypĺňa, len ak daňovník uplatňoval zamestnaneckú prémiu u zamestnávateľa, alebo ju uplatnil v daňovom priznaní typ A a dodatočne zistí, že nemal na ňu nárok (dosiahol v roku, za ktorý si uplatnil zamestnaneckú prémiu aj iné druhy príjmov, napr. ostatné príjmy podľa § 8 zákona z predaja majetku).

Sumu preddavku vybranú zrážkou podľa § 43 zákona daňovník uvedie na riadku 129, ale len za podmienky, že ide o preddavok vybraný z príjmov, ktoré daňovník uvádza v priznaní (bližšie uvedené v odkaze 28 daňového priznania typ B). Na riadku 130 sa uvádza suma preddavku vybraná len z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) obstaraných do 31. decembra 2003, na ktoré sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 52b ods. 11, resp. § 52 ods. 20 zákona a ktoré daňovník uviedol na riadku 12 tabuľky č. 2. Zrazené alebo zaplatené preddavky na daň alebo na zabezpečenie dane uvedie daňovník na riadkoch 131 až 134.

Riadky 135 a 136 sa vypĺňajú podľa predtlače, pričom na týchto riadkoch vznikne buď daň na úhradu (riadok 135) alebo daňový preplatok (riadok 136).

X. ODDIEL - ROZDIELY Z DODATOČNÉHO DAŇOVÉHO PRIZNANIA – v eurách

Ak daňovník podáva dodatočné daňové priznanie typ B za zdaňovacie obdobie roka 2022, vypĺňa sa tento oddiel v eurách (bližšie v bode 3 tohto poučenia). Na riadku 137 dodatočného daňového priznania sa uvádza suma daňovej povinnosti z riadku 116, ktorú daňovník uviedol v riadku 116 "riadneho" daňového priznania, prípadne bezprostredne predchádzajúceho podaného daňového priznania, alebo riadok 56 daňového priznania typ A alebo riadku 06 ročného zúčtovania. Podobný postup sa uvádza aj na riadkoch 138 až 144 dodatočného daňového priznania typ B.

XI. ODDIEL - ÚDAJE O DAŇOVNÍKOVI S OBMEDZENOU DAŇOVOU POVINNOSŤOU (nerezidentovi)

Na riadku 145 sa uvádza štát daňovej rezidencie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, t. j. štát, v ktorom sú zdaňované "celosvetové" príjmy tohto daňovníka. Tento riadok vypĺňa každý daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Riadok 146 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 11 ods. 7, § 33 ods. 10, § 52zzn ods. 12 § 33a ods. 10 a § 46a zákona, t. j. daňovník, ktorý dosahuje najmenej 90 % zo všetkých svojich celosvetových príjmov na území Slovenskej republiky a má nárok na uplatnenie nezdaniteľných častí podľa § 11 ods. 3 a 8 zákona, daňového bonusu podľa zákona a daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, alebo nevyrubenie a neplatenie dane, ktorá za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur, alebo ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) zákona].

Riadok 147 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva a ktorého súčasťou výsledku hospodárenia na riadku 61 alebo 62 sú aj výnosy z prenájmu nehnuteľného majetku umiestneného na území Slovenskej republiky. Riadok 148 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. podvojného účtovníctva, alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona a ktorého súčasťou príjmov na r. 39 resp. výsledku hospodárenia na r. 41 alebo r. 42 sú aj príjmy, resp. výnosy z prevodu nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky, ktorá je zaradená do obchodného majetku tohto daňovníka.

Riadok 149 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 49 ods. 7 zákona, t. j. daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky. Tento je povinný podať priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky, má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, je povinný podať priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona. Na riadku 150 daňovník uvedie počet stálych prevádzkarní umiestnených na území Slovenskej republiky. Ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou má na území Slovenskej republiky viacej stálych prevádzkarní, do XIII. ODDIELu uvedie ich presné adresy umiestnenia.

XII. ODDIEL - VYHLÁSENIE o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 50 zákona

Riadky 151 a 152 sa vypĺňajú vtedy, ak daňovník uplatní postup vyplývajúci z § 50 zákona, t. j. využije inštitút o použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Údaje o prijímateľovi, ktoré daňovník uvádza na riadku 152 daňovník zistí zo zoznamu prijímateľov, ktorý každoročne zverejňuje Notárska komora SR do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť 2 % resp. 3 % podiel zaplatenej dane.

IČO sa zarovnáva sprava a ak obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú prázdne.

Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná (§ 50 ods. 10 zákona). Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani (toto sa uvádza na riadku 140 dodatočného daňového priznania). V daňovom priznaní typ B podanom za zdaňovacie obdobie roka 2022 sa na riadku 151 uvádzajú 2 % alebo 3 % zo zaplatenej dane z riadku 124 minimálne však 3 eurá. Suma zodpovedajúca podielu zaplatenej dane sa zaokrúhľuje podľa § 47 zákona.

Podiel do výšky 3 % zo zaplatenej dane podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona môže prijímateľovi poukázať fyzická osoba, ktorá v zdaňovacom období vykonávala dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č.

406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z. z. (ďalej len "zákon č. 406/2011 Z. z.") počas najmenej 40 hodín a predloží o tom písomné potvrdenie, ktoré je prílohou daňového priznania. Podľa § 50 ods. 1 zákona, výkon dobrovoľníckej činnosti sa preukazuje písomným potvrdením a podľa § 4 ods. 9 zákona č. 406/2011 Z. z., ak o to dobrovoľník požiada, vysielajúca organizácia je povinná mu vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu dobrovoľníckej činnosti a písomné hodnotenie jeho dobrovoľníckej činnosti.

V prípade, ak daňovník vyjadrí súhlas zaškrtnutím políčka v tomto oddiele, správca dane je povinný v súlade s § 50 ods. 8 zákona, oznámiť prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to jeho meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu.

XIII. ODDIEL - MIESTO NA OSOBITNÉ ZÁZNAMY DAŇOVNÍKA

V tomto oddiele daňovník uvádza všetky požadované údaje v jednotlivých oddieloch priznania pod tabuľkami č. 1, 2 a 3 v členení, ako je uvedené priamo v priznaní v tomto oddiele. Sú to napr. spoločné príjmy dosiahnuté s ďalším daňovníkom alebo s viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv (§ 10 ods. 1 zákona), pričom sa tu uvádzajú údaje o týchto daňovníkoch, ale aj celkové spoločné príjmy a výdavky.

Uvádzajú sa tu aj príjmy a výdavky daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí, pričom tieto sa uvádzajú v členení podľa štátu, z ktorého plynú (uvedie sa kód štátu podľa vyhlášky ŠÚ SR č. 112/2012 Z. z., ktorý uverejňuje štatistický úrad na svojom webovom sídle – www.statistics.sk) a druhu príjmu (napr. § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 písm. b) alebo § 6 ods. 2 písm. a) zákona), výšku príjmu a výšku výdavku, ktorý znižuje daný príjem.

Poznámka:

Zákon explicitne nevymedzuje pojem "príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí", pri jeho interpretácii je potrebné vychádzať analogicky z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona. Vo všeobecnosti príjmom plynúcim zo zdrojov v zahraničí je pri aktívnych príjmoch príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí (napr. príjem zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí, príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne), pri "pasívnych" príjmoch sa napr. za príjem zo zdrojov v zahraničí považuje príjem z nakladania s nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí , resp. príjem charakteru úrokov alebo licenčných poplatkov plynúci od platiteľa tohto príjmu, ktorý je rezidentom iného zmluvného štátu.

V prípade, ak by daňovník mal na území iných štátov viaceré druhy príjmov a štruktúrované riadky 1 – 6 by nepostačovali na uvedenie týchto príjmov, daňovník uvedie prednostne príjmy podľa § 5 a podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, nakoľko tieto údaje budú slúžiť pre účely zdravotného a sociálneho poistenia. Ostatné druhy príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí uvedie v časti pod tabuľkou v rozsahu uvedenom v štruktúrovanej tabuľke. K jednotlivým druhom príjmov uvádza daňovník aj príslušné výdavky, ktoré na tieto príjmy vynaložil, pričom z celkových vynaložených výdavkov k danému druhu príjmu, o ktoré daňovník znížil príjmy dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí, samostatne vyčlení výdavok na zaplatené povinné poistné [ide o povinné poistné zadefinované v § 5 ods. 7 zákona (legislatívna skratka platná aj pre príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona)].

Daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. w) zákona sú aj výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok, ktoré sú ustanovené v § 152a Zákonníka práce, a to len v prípade, ak daňovníkovi už nebol poskytnutý takýto príspevok na rekreáciu v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Ak si daňovník uplatňuje takéto výdavky (náklady) na rekreáciu podľa § 19 ods. 2 písm. w) zákona, zaškrtne príslušné políčko v XIII. oddiele. Okrem toho uvedie sumu výdavkov (nákladov) preukázateľne vynaložených na jeho rekreáciu, ktoré je možné uplatniť do daňových výdavkov, vo výške 55 % z oprávnených výdavkov vymedzených v § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce, najviac však vo výške 275 € za zdaňovacie obdobie roka 2022.

Ak daňovník, ktorý je prepojenou osobou podľa § 2 písm. n) zákona, v príslušnom zdaňovacom období vykonal vzájomnú obchodnú transakciu s osobou, voči ktorej je podľa zákona považovaný za závislú osobu, uvádza v tomto oddiele aj druh prepojenia a identifikáciu osôb, s ktorými je prepojený. K identifikácii prepojenej osoby sa u fyzickej osoby uvádza najmä meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, bydlisko a DIČ (ak bolo pridelené) a u právnickej osoby najmä obchodné meno alebo názov, sídlo, IČO a DIČ (ak bolo pridelené).

V prípade, ak daňovník podáva dodatočné priznanie len z dôvodov uvedených v § 32 ods. 8, 11 a 12 alebo § 40 ods. 7 zákona, uvedú sa v tomto oddiele aj konkrétne dôvody, pre ktoré sa podáva. Napr. daňovník podáva dodatočné priznanie podľa § 32 ods. 12 zákona, a to uplatňuje si zaplatený nedoplatok na povinnom poistnom na verejné zdravotné poistenie, vypočítaný zdravotnou poisťovňou v ročnom zúčtovaní preddavkov na verejné zdravotné poistenie za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bolo podané priznanie, t. j. ročné zúčtovanie za rok 2022 z podaného daňového priznania za rok 2022. Uvedie tu aj presnú sumu, o ktorú si znižuje daný príjem, z ktorého mu vznikol nedoplatok na poistnom.

V tomto oddiele vykoná výpočet aj daňovník, ktorému vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu, v prípadoch splnenia všetkých podmienok uvedených v § 32a zákona za situácie, že pri príjmoch z podnikania nedosiahol žiadne príjmy len uplatnil daňové výdavky, t. j. vykázal daňovú stratu. Ak vykázal daňovú stratu ale dosiahol nejaké príjmy, napr. aj z podielových listov zahrnutých do obchodného majetku, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona, nespĺňa podmienky pre uplatnenie zamestnaneckej prémie podľa § 32a ods. 1 písm. a) piateho bodu zákona. Výpočet zamestnaneckej prémie môže vykonať podľa pomôcky pre jej výpočet.

Na riadku 153 sa uvádza počet všetkých príloh vrátane Prílohy č. 1 až 3, aj keď sa nevypĺňajú, ktoré sú súčasťou priznania. Ak daňovník uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj na viac projektov, každý projekt uvádza na samostatnej prílohe č. 1 a do počtu príloh sa uvádza celkový počet príloh – projektov. V prípade obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov.

XIV. ODDIEL - ŽIADOSŤ O VRÁTENIE DAŇOVÉHO PREPLATKU ALEBO O VYPLATENIE DAŇOVÉHO BONUSU

Daňovník, ktorý vyplnil III. a IV. ODDIEL a aj riadok 121 a 127, v tomto oddiele, vyplní žiadosť o vyplatenie daňového bonusu podľa § 33 ods. 6 a § 52zzn ods. 10 zákona, daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, na základe čoho mu bude správcom dane poukázaný rozdiel medzi sumou daňového bonusu podľa zákona a daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa podáva dodatočné priznanie typ B, v tomto prípade sa v žiadosti v XIV. ODDIELe vypĺňa len kladný rozdiel z riadku 142 a 144 dodatočného daňového priznania typ B. Ak je rozdiel záporný, tak tento rozdiel sa vráti správcovi dane.

Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani (riadok 136 alebo rozdiel z riadku 140, ak je záporný), ktorý žiada aj podľa § 79 daňového poriadku vrátiť, vyplní sa podľa predtlače tento oddiel. Ak daňovník žiada vrátiť inú sumu daňového preplatku, žiadosť o vrátenia inej sumy daňového preplatku žiada vrátiť osobitnou žiadosťou.

V súlade s nariadením EÚ č. 260/2012 je IBAN identifikátor platobného účtu, t. j. je to medzinárodne štandardizovaná forma čísla bankového účtu používaná pre bankové operácie. Tento sa od 1.2.2014 musí používať pre vnútroštátne aj cezhraničné transakcie v rámci bankového styku.

U daňovníka, ktorý žiada vrátenie daňového preplatku alebo vyplatenie daňového bonusu podľa zákona alebo daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona na bankový účet vedený v zahraničí (cezhraničný prevod finančných prostriedkov) v inom formáte ako IBAN, sa uvádza v XIII. oddiele číslo účtu, SWIFT/BIC kód, názov banky, mesto a štát banky alebo pobočky banky daňovníka. Pokiaľ daňovník nie je majiteľom bankového účtu, uvádza sa v XIII. oddiele názov bankového účtu príjemcu.

PRÍLOHA č. 1 – ODPOČET VÝDAVKOV (NÁKLADOV) NA VÝSKUM A VÝVOJ A ÚDAJE O PROJEKTOCH VÝSKUMU A VÝVOJA PODĽA § 30c ZÁKONA

V hornej časti Prílohy č. 1 uvedie daňovník číslo projektu z celkového počtu projektov (napr. 001/001, 002/003 a pod.) a dátum začiatku realizácie projektu. V stĺpci 1 sa uvádza vždy zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona, pričom údaje sa vyplňujú od najstaršieho obdobia po najnovšie. V stĺpci 2 sa uvedie celková výška nároku na odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c ods. 1 zákona, ktorá daňovníkovi v zdaňovacom období vznikla pri jednotlivom projekte. V stĺpci 3 daňovník uvádza nárok na odpočet výdavkov (nákladov) alebo jeho časť, ktorú si odpočítava v príslušnom zdaňovacom období.

Ak daňovník realizuje viaceré projekty, je povinný vyplniť prílohu za každý projekt samostatne (každý projekt = samostatná príloha). Riadky 7, 8 a 9 sa vypĺňajú iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1.

Riadok 7 obsahuje úhrnnú sumu odpočtov výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 1 zákona skutočne odpočítavanú v danom zdaňovacom období za všetky projekty. Riadok 7 vypĺňa aj daňovník, ktorý odpočítava výdavky (náklady) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona iba na jeden projekt, pričom tento riadok obsahuje rovnaký údaj, aký je uvedený v riadku 6. Suma v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 55.

V riadku 8 sa uvedie suma odpočtu podľa § 30c ods. 2 zákona skutočne odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období. Suma v riadku 8 po zohľadnení sumy v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 55.

Riadok 9 sa vypĺňa iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1 a obsahuje súčet súm uvedených v riadku 7 a riadku 8. Suma v riadku 9 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 55; zároveň sa suma uvedená v riadku 9 prenáša do riadku 56 priznania.

V Prílohe k § 30c zákona daňovník uvedie aj ciele, ktoré sa snaží projektom dosiahnuť a ktoré sú merateľné po ukončení projektu.

PRÍLOHA č. 1b – ODPOČET VÝDAVKOV (NÁKLADOV) NA INVESTÍCIE PODĽA § 30e ZÁKONA

V stĺpci 1 časti Prílohy k § 30e zákona uvedie daňovník zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona, pričom údaje sa vypĺňajú od najstaršieho obdobia po najnovšie. V stĺpci 2 sa uvedie hodnota investície, ktorá je zaradená do užívania alebo obchodného majetku v príslušnom zdaňovacom období podľa § 30e ods. 5 zákona (r. 2022 – r. 2025. V stĺpci 3 daňovník uvádza nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na investície, ktorý mu vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie. Výška vykázaného nároku na odpočet za predchádzajúce zdaniteľné obdobie je len evidenčná. V stĺpci 4 daňovník uvedie skutočne odpočítavanú časť odpočtu za príslušné zdaňovacie obdobie, prípadne po zohľadnení odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona. V riadkoch 1 – 10 sa uvedie odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona, ktorý je možné uplatniť počas doby odpisovania majetku v jednotlivých zdaniteľných obdobiach, avšak najviac 10 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím zaradenia majetku do užívania alebo do obchodného majetku. V riadku 11 sa uvedie suma odpočítavaná na niektorom z riadkov 1 – 10 v stĺpci 4 za príslušné zdaňovacie obdobie. Táto suma sa prenáša na riadok 56. V riadku 12 sa vypĺňa výška preinvestovania priemernej hodnoty investícií vo výške od 700 % a viac podľa § 30e ods. 1 zákona.

PRÍLOHA č. 2 – Podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e a § 51h zákona

Prílohu č. 2 vypĺňa každý daňovník, ktorý dosahuje podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy uvedené v § 51e a § 51h zákona, ktoré mu plynú zo zdrojov v zahraničí.

Na r. 01 až 06 sa uvádzajú predmetné príjmy v prípadoch, ak plynú daňovníkom od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale nejde o daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona.

Na r. 07 až 17 daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od právnickej osoby so sídlom v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia uplatní metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia a to takú metódu, ktorú určuje príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia.

Na r. 18 potom tento daňovník uvedie výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona po vyňatí a zápočte.

Riadky 19 až 27 vypĺňa daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od právnickej osoby so sídlom v nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x zákona.

Na r. 28 potom daňovník uvedie výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona, ktorú následne prenesie na r. 116, kde sa uvádza súčet daní vypočítaných zo základu dane podľa § 4 a z osobitného základu dane podľa § 7 zákona a tohto osobitného základu dane podľa § 51e a § 51h zákona.

Na r. 29 a 32 sa uvádzajú sumy príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. h) zákona priraditeľných z kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá je definovaná v § 51h ods. 2 zákona. Ak má daňovník priamu účasť na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti alebo vykonáva skutočnú kontrolu nad kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, osobitným základom dane pre priradenie sumy príjmu bude rozdiel medzi výsledkom hospodárenia kontrolovanej zahraničnej spoločnosti a preukázateľne zaplatenou daňou z príjmov právnickej osoby (alebo obdobnou daňou v zahraničí) v rozsahu nároku na dividendy alebo v rozsahu nároku na iný príjem (výnos), ak nemá nárok na dividendy. Ak má daňovník nepriamu účasť

na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, osobitným základom dane pre priradenie sumy príjmu bude rovnako rozdiel medzi výsledkom hospodárenia kontrolovanej zahraničnej spoločnosti a preukázateľne zaplatenou daňou z príjmov právnickej osoby v rozsahu jeho nepriameho podielu na základnom imaní kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, alebo v rozsahu skutočnej kontroly, ak daná spoločnosť alebo subjekt nemá základné imanie. Príjem sa priraďuje z výsledku hospodárenia kontrolovanej zahraničnej spoločnosti tak, ako je vykázaný v zahraničí, t. j. nie je potrebné ho transformovať na výsledok hospodárenia podľa slovenských predpisov. Tieto sumy sa uvádzajú na r. 29, ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť nie je daňovníkom nespolupracujúceho štátu pri použití sadzby dane 25 %. Na r. 32 sa tieto sumy uvádzajú, ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona pri použití sadzby dane 35 %.

Na r. 35 uvedie daňovník výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51h zákona, ktorú následne prenesie na r. 116, kde sa uvádza súčet dane vypočítaných zo základu dane podľa § 4 a z osobitného základu dane podľa § 7 zákona a tohto osobitného základu dane podľa § 51e a § 51h zákona.

PRÍLOHA č. 3 - ÚDAJE NA ÚČELY SOCIÁLNEHO POISTENIA A ZDRAVOTNÉHO POISTENIA

Údaje na účely sociálneho a zdravotného poistenia vypĺňa každý daňovník, ktorý dosahuje príjmy z osobnej asistencie na základe uzatvorenej zmluvy o jej výkone v súlade s § 20 zákona č. 447/2008 Z. z. a každý daňovník s príjmami zo závislej činnosti a s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý si uplatňuje ako daňový výdavok povinne platené poistné na sociálne a zdravotné poistenie.

Daňovník dosahujúci príjmy z osobnej asistencie na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím nie je podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 10b zákona o zdravotnom poistení, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. Z tohto dôvodu sa z jeho príjmu neplatia odvody na sociálne a zdravotné poistenie a preto na riadkoch 01 až 07 uvedie pre tieto účely samostatne príjmy a výdavky a základ dane resp. daňovú stratu. V prípade, ak osobný asistent vedie podvojné účtovníctvo, vypĺňa na riadku 01 zaúčtované výnosy a náklady z činnosti osobného asistenta.

Na riadku 08 sa prenesie úhrn poistného a príspevkov [z riadku 37 priznania – úhrn povinného poistného (§ 5 ods. 8 zákona)], ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu (§ 5 ods. 8 zákona). Na riadkoch 09 a 10 sa rozpíše úhrn povinného poistného z riadku 08, na úhrn poistného na sociálne poistenie (zabezpečenie) a úhrn poistného na zdravotné poistenie, pričom v prípade obdobne plateného zahraničného poistenia z príjmov dosahovaných zo závislej činnosti v zahraničí, ak z predloženého potvrdenia o zahraničnom povinnom poistnom nie je možné rozdelenie tohto poistného podľa riadkov 09 a 10, vyplní sa len riadok 08, v ktorom sa uvedie úhrn povinného poistného z riadku 37 priznania [úhrn povinného poistného (§ 5 ods. 8 zákona)].

Na riadku 11 daňovník uvedie z riadku preukázateľne zaplateného poistného z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného pod tabuľkou č. 1 časť pripadajúcu na preukázateľne zaplatené poistné na sociálne poistenie zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, o ktoré si znížil základ dane v danom roku a to platby poistného za 12 kalendárnych mesiacov uhradené od januára do decembra 2022 plus zaplatené nedoplatky za predchádzajúce obdobia. Do celkovej sumy poistného sa zahrňuje aj platba poistného za december 2021 uhradená v januári 2022. Z takto stanoveného preukázateľne zaplateného poistného na sociálne poistenie daňovník vyčlení preukázateľne zaplatené poistné na dobrovoľné sociálne poistenie a uvedie ho na riadku 12.

Upozornenie: Platba poistného za december 2022 zaplatená v januári 2023 sa do úhrnu poistného nezahrňuje. Súčasťou riadkov 11 a 12 nie je povinne alebo dobrovoľne preukázateľne zaplatené sociálne poistenie v zahraničí.

Na riadku 13 daňovník uvedie z riadku preukázateľne zaplateného poistného z príjmov podľa § 6 ods.

1 a 2 zákona uvedeného pod tabuľkou č. 1 časť pripadajúcu na preukázateľne zaplatené poistné na zdravotné poistenie zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, o ktoré si znížil základ dane v danom roku a to platby preddavkov za 12 kalendárnych mesiacov uhradené od januára do decembra 2022 plus zaplatené nedoplatky za predchádzajúce obdobia. Do celkovej sumy poistného sa zahrňuje aj platba poistného za december 2021 uhradená v januári 2022.

Upozornenie: Platba preddavku za december 2022 resp. nedoplatku za predchádzajúce obdobia zaplatená v januári 2023 sa do úhrnu poistného nezahrňuje. Súčasťou riadku 13 nie je povinne preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie v zahraničí. Ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva vychádza sa zo skutočnosti, čo zaúčtoval v danom roku (preddavky, nedoplatky, atď.), t. j. vychádza zo sumy poistného na zdravotné poistenie, ktorú zohľadnil vo svojich nákladoch.

Na riadku 14 daňovník uvádza iba preukázateľne zaplatené preddavky na zdravotné poistenie z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, t. j. platby preddavkov uhradené v januári 2022 až decembri 2022, o ktoré si znížil základ dane v danom roku, a to bez zaplatených nedoplatkov z ročného zúčtovania zdravotného poistenia z predchádzajúcich rokov a zahraničného poistenia. To znamená, že na príslušnom riadku sa uvedie aj platba preddavku na zdravotné poistenie za december 2021 uhradená v januári 2022.

Upozornenie: Platba preddavku za december 2022 uhradená v januári roku 2023 sa do tohto riadku nezahrnie. Ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva vychádza sa zo skutočnosti, čo zaúčtoval v danom roku (len preddavky) t. j. vychádza zo sumy preddavkov na zdravotné poistenie, ktorú zohľadnil vo svojich nákladoch.

Na riadku 15 daňovník, ktorý vedie podvojné účtovníctvo a ktorý nevypĺňa riadky 1 až 3 a riadky 5 až 9 v tabuľke č. 1, uvedie výnosy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, t. j. z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré sú nevyhnutné pre správne posúdenie vzniku povinného sociálneho poistenia.

Pomôcka na vyplnenie daňového priznania fyzickej osoby za rok 2022
pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane a daňového bonusu podľa zákona

(Číselné údaje sa uvádzajú v eurách, s presnosťou na dve desatinné miesta.)

Základné údaje na rok 2022

Sadzba dane podľa § 15 zákona je:

zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a)

1a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, t. j. do sumy 38 553,01 eura,
1b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, t. j. sumy, ktorá presiahne 38 553,01 eura,

15 % zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 neprevyšujúce sumu 49 790 eur,
zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 prevyšujúce sumu 49 790 eur

3a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, t. j. do sumy 38 553,01 eura
3b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, t. j. do sumy 38 553,01 eura

19 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 7,
7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a),
35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b) a § 51h ods. 5,
25 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51h ods. 4.

Daňový bonus podľa zákona za kalendárne mesiace január až jún 2022:

na dieťa do 6 rokov veku je vo výške 47,14 € mesačne, pričom sumu daňového bonusu na takéto vyživované dieťa vo výške 47,14 € mesačne je možné poslednýkrát uplatniť za ten kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕšilo 6 rokov veku,
na dieťa nad 6 rokov veku do dovŕšenia 15 rokov veku vrátane (poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku) je vo výške 43,60 €, ak sa na dieťa neposkytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 257/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o dotáciách"),
na dieťa nad 15 rokov veku je vo výške 23,57 € mesačne.

6-násobok minimálnej mzdy = 646 x 6 = 3 876 eur

Daňový bonus podľa zákona za kalendárne mesiace júl až december 2022:

na dieťa do 15 rokov veku vrátane (poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku) je vo výške 70 € mesačne, ak sa na dieťa neposkytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona o dotáciách,
na dieťa nad 15 rokov veku je vo výške 40 €.

Uvedené sumy daňového bonusu za kalendárne mesiace júl až december 2022 si daňovník uplatňuje najviac do výšky ustanoveného percenta zo základu dane alebo z polovice základu dane v závislosti od počtu vyživovaných detí, ak nie je vyšší nárok na daňový bonus vypočítaný spôsobom podľa § 33 zákona v znení účinnom do 30. júna 2022.

Počet vyživovaných detí*	Percentuálny limit polovice základu dane (čiastkového základu dane)
1	20 %
2	27 %
3	34 %
4	41 %
5	48 %
6 a viac	55 %

* počet vyživovaných detí, na ktoré vzniká nárok na daňový bonus

Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 zákona (v eurách)

Na účely § 35 ods. 1 písm. b) zákona sa 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vypočítala takto: 4 579,26 : 12 = 381,61

písm.	Ak základ dane daňovníka	Nezdaniteľná časť ZD na daňovníka
a)	- sa rovná alebo je nižší ako 20 235,97	4 579,26
b)	- je vyšší ako 20 235,97	9 638,25 – (základ dane : 4)

Príklad 1:

Základ dane = 15 000,00

Nezdaniteľná časť základu dane = 4 579,26

Príklad 2:

Základ dane = 24 000,00

Nezdaniteľná časť základu dane = 9 638,25– (24 000,00 : 4) = 9 638,25– 6 000,00 = 3 638,25

Príklad 3:

Základ dane = 38 553,01

Nezdaniteľná časť základu dane = 9 638,25– (38 553,01: 4) = 9 638,25– 9 638,25= 0

Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela)
podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona (v eurách)

Ak základ dane daňovníka	Vlastné príjmy manželky	Nezdaniteľná časť ZD na manželku
- sa rovná alebo je nižší ako 38553,01	0	4 186,75
	menej ako 4186,75	4186,75 – vlastné príjmy manželky
	4186,75 a viac	0,00

Príklad 4

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 20 000,00

Manželka sa celý rok 2022 stará o vlastné dvojročné dieťa

1. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 4 186, 75

2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 4 186, 75– 1 500,00 = 2 686,75

3. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 4 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 0,00

Príklad 5:

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 20 000,00

Manželke sa narodilo dieťa 15. augusta 2022 t. j. nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane vzniká až od septembra 2022 (§ 11 ods. 4 a 5 zákona)

1. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 4 186, 75: 12 = 348,90 (pomerná mesačná výška

NČ ZD) x 4 (počet mesiacov, počas ktorých spĺňa podmienky pre uplatnenie NČ ZD) = 1 395,60

2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 4 186, 75– 1 500,00 =2 686,75: 12 = 223,90 x 4 = 895, 60

3. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 4 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 0,00

§ 11 ods. 3 písm. b) zákona (v eurách)

Ak základ dane daňovníka	Vlastné príjmy manželky	Nezdaniteľná časť ZD na manželku
- je vyšší ako 38 553,01	Nepoberala	13 825,00 – (základ dane daňovníka : 4)
	Poberala	13 825,00 – (základ dane daňovníka : 4) – vlastné príjmy manželky

Príklad 6:

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 40 000,00

Manželka je celý rok 2022 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

1. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 13 825,00 – (40 000,00: 4) = 13 825,00 – 10 000,00

= 3 825,00

Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 13 825,00 – 10 000,00 – 1 500,00 = 2 325,00

Príklad 7:

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 40 000,00

Manželka je evidovaná na úrade práce od 1. mája 2022.

1. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 13 825,00 – 10 000 = 3 825,00 : 12 = 318,75 x 8 =

2 550,00

2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 13 825,00 – 10 000,00 – 1 500,00 = 2 325,00: 12 =

193,75 x 8 = 1 550,00

Upozornenie !!!

Ak by manželia uzavreli sobáš napr. 3. apríla 2022 a narodilo by sa im dieťa 10. septembra 2022, potom nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na manželku (manžela) zodpovedá pomernej výške nezdaniteľnej časti vypočítanej podľa § 11 ods. 3 zákona až počnúc mesiacom október, kedy sú splnené nielen podmienky pre to, že sú manželia ale aj ďalšie podmienky upravené v § 11 ods. 4 písm. a) zákona a to v tomto prípade, že sa stará o vyživované maloleté dieťa. Rovnako by sa uvedené posudzovalo aj ak by sa im dieťa narodilo 3. apríla 2022, ale sobáš by bol 10. septembra 2022.

Pomôcka na výpočet zamestnaneckej prémie za rok 2022

Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie v sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy (3 876 eur) a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy (7 752 eur), vzhľadom na mechanizmus výpočtu zamestnaneckej prémie, mu nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká (výsledkom výpočtu zamestnaneckej prémie je záporné číslo).

Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy (7 752 eur), potom zamestnanecká prémia sa vypočíta ako 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zákona z posudzovaných príjmov daňovníka. Postupné znižovanie zamestnaneckej prémie je zavedené v nadväznosti na výšku základu dane každého daňovníka, ktorý si uplatní zamestnaneckú prémiu, a to až do úplného zániku uplatnenia nároku na túto zamestnaneckú prémiu. Nárok na zamestnaneckú prémiu za rok 2022 môže vzniknúť tomu daňovníkovi, ktorý poistné a príspevky viažuce sa k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zaplatil vo vyššej sume, napr. zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie.

Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a podá daňové priznanie, túto vyplatí na jeho žiadosť správca dane, ktorý pri jej vyplatení postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku.

Poučenie dopĺňa predtlač jednotlivých riadkov priznania
a nenahrádza znalosť zákona.

Poučenie má slúžiť ako pomôcka na vyplnenie tlačiva priznania a upozorniť na hlavné zásady, ktoré je potrebné dodržať pri správnom výpočte daňovej povinnosti, sumy dane na úhradu, resp. daňového preplatku, daňového bonusu podľa zákona, daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona a zamestnaneckej prémie.

Poučenie Podpora

Pozor - nie ste prihlásení!

Tlačivo môžete vyplniť, ale vytvoriť alebo odoslať ho na email je možné až po prihlásení. Ak ešte nemáte prihlasovací účet môžete si ho vytvoriť alebo sa prihláste cez sociálnu sieť, ak ste už registrovaný užívateľ.