Daň z príjmu právnických osôb 2024

Poučenie na vyplnenie daňového priznania
k dani z príjmov právnickej osoby

podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon") platné pri podávaní daňového priznania u daňovníka, ktorému posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynul po 31.12.2024

(MF/012481/2024-721)

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, hospodársky rok alebo iné obdobie uvedené v zákone.

Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby (ďalej len "priznanie") do troch kalendárnych mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia, ak zákon neurčuje inak. Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu alebo deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok, štátny sviatok), posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

Číselné údaje, vyjadrujúce peňažné sumy, sa uvádzajú v eurách, s presnosťou na eurocenty, so zaokrúhlením podľa § 47 zákona.

Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky alebo nemá na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, je povinný podať priznanie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak tento daňovník má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť, alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky alebo má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, je povinný podať priznanie do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Správca dane môže na žiadosť daňovníka podanú najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie priznania predĺžiť lehotu na podanie priznania najviac o tri kalendárne mesiace u daňovníka v konkurze a likvidácii. U ostatných daňovníkov sa predĺži lehota na podanie priznania na základe oznámenia podaného správcovi dane najneskôr do uplynutia lehoty na podanie priznania najviac o tri kalendárne mesiace, resp. o šesť kalendárnych mesiacov pri dosiahnutí zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí.

Každý daňovník je povinný podať priznanie v ustanovenej lehote s výnimkou daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie za podmienok vymedzených v § 41 ods. 1 zákona, ktorý nemusí podať priznanie, ak má iba príjmy uvedené v tomto ustanovení. Priznanie je povinný podať aj ten daňovník, ktorého správca dane vyzve na podanie priznania podľa § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "daňový poriadok").

Priznanie sa podáva vecne príslušnému orgánu, t. j. daňovému úradu. Na účely podania priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa zákona a v termíne na podanie priznania ju uložiť podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o účtovníctve").

Pred uplynutím lehoty na podanie priznania môže daňovník podľa ustanovenia § 16 ods. 1 daňového poriadku podať opravné priznanie, kedy sa toto tlačivo označí ako "opravné” v záhlaví I. časti.

Ak daňovník zistí, že jeho daň má byť vyššia, ako bola ním priznaná alebo správcom dane vyrubená, je podľa § 16 ods. 2 daňového poriadku povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca po tomto zistení dodatočné priznanie, kedy sa toto tlačivo označí v záhlaví ako "dodatočné daňové priznanie”. Dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podľa § 16 ods. 3 daňového poriadku podať aj vtedy, ak zistí, že daňová strata je nižšia ako bola uvedená v priznaní. V II. časti, v oddiele - Dodatočné daňové priznanie uvedie deň, kedy došlo k zisteniu skutočnosti, ktorá zakladá povinnosť podať dodatočné priznanie.

Daň je splatná v lehote na podanie priznania alebo v lehote do ôsmich dní od doručenia oznámenia čísla účtu správcom dane vedeného pre daňovníka, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie priznania. Z rozdielu medzi daňou vypočítanou v priznaní a vyššou daňou uvedenou v dodatočnom priznaní, daňou zistenou správcom dane alebo určenej správcom dane podľa pomôcok, uloží správca dane daňovníkovi pokutu podľa § 155 daňového poriadku. Pri určení a vyrubení výšky úroku z omeškania za oneskorené zaplatenie dane postupuje správca dane podľa § 156 daňového poriadku.

Vysvetlivky a poznámky daňovník uvedie na osobitnej prílohe.

I. časť - Údaje o daňovníkovi

V riadku 02 sa uvedie identifikačné číslo organizácie (IČO). IČO sa zarovnáva sprava.

Ak IČO obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú prázdne.

V riadku 03 sa uvedie trojmiestny kód právnej formy daňovníka (výber z číselníka numerických kódov právnej formy daňovníka nachádzajúci sa na konci tohto poučenia). Len v prípade daňovníka, ktorým je pozemkové spoločenstvo a spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov (resp. iné spoločenstvo) sa doteraz uvádzal okrem trojmiestneho kódu aj štvrtý údaj (číslo), ktorý slúžil len na rozlíšenie spoločenstiev pre daňové účely.

V riadku 04 sa uvedie kód SK NACE Rev. 2 podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. Kód SK NACE nahrádza kód OKEČ a klasifikáciu kódov SK NACE možno nájsť na internetovej stránke www.statistics.sk. V kolónke "Hlavná, prevažná činnosť" sa uvádza názov činnosti, z ktorej v zdaňovacom období daňovník dosiahol najvyšší príjem.

Právny nástupca daňovníka, ktorý podáva priznanie za daňovníka podľa § 49 ods. 6 zákona, uvádza v riadku 01 daňové identifikačné číslo daňovníka a v riadku 05 názov daňovníka, za ktorého podáva priznanie.

Daňovník na prvej strane daňového priznania uvedie informáciu, či počas príslušného zdaňovacieho obdobia mal status "daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou", t. j. aj v prípade, ak mal status daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou len v určitej časti zdaňovacieho obdobia. V nadväznosti na tento údaj v samostatnej časti pod tabuľkou J daňovník uvedie časť zdaňovacieho obdobia, počas ktorej bol daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a identifikačné číslo na daňové účely (TIN) pridelené v štáte daňovej rezidencie.

U daňovníka, ktorý spĺňa definíciu mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) zákona a uplatnia sa u neho ustanovenia zákona zvýhodňujúce mikrodaňovníka vo vybraných daňových oblastiach (napr. odpisy, opravné položky k pohľadávkam, odpočet daňovej straty), sa na strane 1 zaškrtne pole označujúce mikrodaňovníka.

Daňovník na účely určenia výšky minimálnej dane podľa § 46b zákona vyznačí, či:

• uplatňuje zníženie minimálnej dane podľa § 46b ods. 3 zákona na polovicu, alebo
• neuplatňuje minimálnu daň podľa § 46b ods. 7 zákona,
• započítava minimálnu daň podľa § 46b ods. 5 zákona.

Definícia zdaniteľný príjem (výnos) je vymedzený v § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov, ktorým sa rozumie príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov, ani medzinárodnej zmluvy. Daňovník tiež vyznačí skutočnosť, že minimálnu daň neplatí iba z dôvodov uvedených v § 46b ods. 7 zákona. Ak daňovník uplatňuje započítanie minimálnej dane podľa § 46b ods. 5 zákona, zaškrtne pole na prvej strane a zároveň vyplní riadok 810, t. j. uvedie sumu minimálnej dane, ktorú by teoreticky platil, ak by v príslušnom zdaňovacom období vykázal daňovú stratu alebo daň nižšiu ako je ustanovená výška minimálnej dane. Započítanie minimálnej dane vykoná daňovník v riadkoch 910 až 1000 a vyplní tabuľku K.

II. časť – Výpočet základu dane a dane

V riadku 100 sa uvedie u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva výsledok hospodárenia pred zdanením, zistený v účtovníctve (zisk alebo strata), neupravený vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti o nárok na podiel na zisku, či o povinnosť k úhrade straty vo vzťahu k spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárom komanditnej spoločnosti. U daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva sa uvedie rozdiel medzi príjmami a výdavkami (kladný alebo záporný). Ak je výsledkom hospodárenia zisk, alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami kladný, riadok 100 sa označí znamienkom plus (+). Ak je výsledkom hospodárenia strata, alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami záporný, riadok 100 sa označí znamienkom mínus (-). Súčasťou riadku 100 je aj výsledok hospodárenia (zisk alebo strata) stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí.

V riadku 100 uvádza daňovník vykazujúci výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo výsledok hospodárenia upravený podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona (tabuľka G2 riadok 3 alebo tabuľka G3 riadok 4).

Daňovník vyplňujúci tabuľku G2predkladá ako prílohu priznania evidenciu v rozsahu účtovnej závierky, z ktorej by vyčíslil výsledok hospodárenia, ak by účtoval podľa opatrení vydaných Ministerstvom financií Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve okrem poznámok.

Daňovník vyplňujúci tabuľku G3 predkladá ako prílohu priznania prehľad úprav vykonaných podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/011053/2006-72 z 15. februára 2006, ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného daňovníkom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo v znení Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 19. decembra 2006 č. MF/026217/2006-72 a Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. februára 2015 č. MF/006689/2015-721 a Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. februára 2023 č. MF/004504/2023-721 v rámci transformácie výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia (tabuľka G3 riadok 4).

V riadku 100 vykazuje daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie účtujúci:

1. v sústave podvojného účtovníctva výsledok hospodárenia v úhrne z hlavnej nezdaňovanej a zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti uvedený v tabuľke C1 v riadku 1,
2. v sústave jednoduchého účtovníctva rozdiel príjmov a výdavkov v úhrne z nezdaňovanej a zdaňovanej činnosti uvedený v tabuľke C2 v riadku 1.

V riadku 110 sa uvedie aj rozdiel zvyšujúci základ dane, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných a finančných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných a finančných vzťahoch (§ 17 ods. 5 zákona), ak nie je súčasťou výsledku hospodárenia v riadku 100.

V riadku 130 sa uvedú v úhrne výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 17k, § 21 alebo § 21a zákona a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore alebo nad rozsah § 19 zákona z III. časti – tabuľka A, okrem súm uvedených v riadkoch 140, 150 a 180.

V riadku 140 sa uvádzajú sumy podľa § 17 ods. 19 zákona, ktoré sú daňovým výdavkom až po zaplatení, t. j. neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa o nich účtovalo ako o náklade:

• kompenzačné platby vyplácané podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach,
• výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,
• výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka,
• odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby,
• výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 zákona vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 zákona pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,
• výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22,
• paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby,
• výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe podľa § 50 a § 51 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe v znení neskorších predpisov, ak neboli zaplatené. Úprava základu dane pri nesplnení ďalších podmienok podľa § 17 ods. 19 písm. h) zákona okrem podmienky zaplatenia sa vykoná v riadku 305.
• výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona,
• daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• odvod z nadmerných príjmov podľa § 25a až 25k zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/2022 Z. z..

Upozornenie

V prípade výdavkov (nákladov) zaúčtovaných v zdaňovacom období predchádzajúcom kalendárnemu roku 2020, resp. hospodárskemu roku, ktorý začal po 1. januári 2020, sa uplatňuje § 17 ods. 19 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 aj po 31. decembri 2019 [napr. výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov zaúčtované do 31. decembra 2019 sa zahrnujú do základu dane rovnomerne počas doby ich platnosti najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené; normy a certifikáty neprevyšujúce obstarávaciu cenu 2 400 eur sa zahrnú do základu dane jednorazovo, avšak len po zaplatení].

V riadku 150 sa uvádza dočasný rozdiel, o ktorý odpisy hmotného majetku uplatnené v účtovníctve prevyšujú odpisy tohto majetku podľa zákona (III. časť, kladný rozdiel riadku 1 a riadku 6 tabuľky B). V opačnom prípade sa použije riadok 250.

V riadku 170 sa vykoná úprava (zvýšenie) základu dane v prípade zrušenia daňovníka s likvidáciou a pri vyhlásení konkurzu (§ 17 ods. 8 zákona). U daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva budú v tomto riadku zahrnuté aj zostatky vytvorených zákonných rezerv a opravných položiek, tvorba ktorých bola uznaná za daňový výdavok (ak nesúvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu) za predpokladu, že táto úprava nie je už premietnutá v riadku 100. V tomto riadku sa uvedú aj rozdiely vzniknuté pri úprave základu dane pri predaji podniku (§ 17a zákona), nepeňažnom vklade (§ 17b a 17d zákona), zrušení bez likvidácie (§ 17c a 17e zákona) alebo odštiepení daňovníka (§ 17ca a § 17ea zákona), pričom ide o rozdiely, ktoré vznikajú u daňovníka, ktorý predáva podnik alebo jeho časť, vkladá nepeňažný vklad, daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie alebo pri odštiepení daňovníka. V tomto riadku sa rovnako uvedú rozdiely, ktoré podľa ustanovení § 17a až 17e zákona vznikajú u daňovníka, ktorý kupuje podnik alebo jeho časť, je príjemcom nepeňažného vkladu alebo je právnym nástupom daňovníka zrušeného bez likvidácie. V tomto riadku sa uvedú tiež rozdiely podľa § 17ca a § 17ea zákona, ak sa priznanie podáva za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú tieto ustanovenia účinné (zákon č. 309/2023 Z. z. s úč. od 1.3.2024). Úprava (zníženie) základu dane sa vykoná v riadku 280.

Rozčlenenie položiek (podľa účtovných skupín) z úhrnnej sumy uvedenej v tomto riadku sa uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

V riadku 180 sa uvedú ostatné sumy zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami uvedený v riadku 100, ak nie sú už uvedené v riadkoch 110 až 170. Daňovník, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti v tomto riadku uvedie rozdiel medzi jeho podielom na základe dane (alebo daňovej strate) a podielom na výsledku hospodárenia verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, pokiaľ je tento rozdiel kladný (ak je tento rozdiel záporný, uvedie ho v riadku 290).

V riadku 180 sa uvedú aj:

• kurzové rozdiely zvyšujúce výsledok hospodárenia uvedený v riadku 100, vyplývajúce z uplatnenia § 17 ods. 17 zákona; uplatnenie osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov alebo ukončenie uplatňovania osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 zákona sa vyznačí na strane 1 priznania,
• sumy, ktoré v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17 ods. 2 písm. d) zákona (okrem úpravy základu dane podľa § 17 ods. 44 zákona) zvýšili vlastné zdroje, a ktoré by inak ovplyvnili zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období,
• suma zvýšenia základu dane (ak nie je súčasťou riadku 100) podľa § 17i zákona,
• suma zvýšenia základu dane u mikrodaňovníka o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi podľa § 26 ods. 12 zákona a odpismi vyčíslenými podľa § 27 alebo § 28 zákona pri vyradení hmotného majetku, pri ktorom boli uplatnené odpisy podľa § 26 ods. 12 zákona, pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5 zákona.

Vecná náplň riadku 180 sa uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

V riadku 210 sa uvádzajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 zákona, ak sú súčasťou riadku 100. Podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona predmetom dane nie je podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, podiel na výsledku podnikania vyplatený tichému spoločníkovi, vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou okrem týchto príjmov plynúcich od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona. Podľa § 52 ods. 24 zákona, ustanovenie § 12 ods. 7 písm. c) zákona sa použije na podiely na zisku vyplácané zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti zákona, t. j. na podiely na zisku vyplácané z výsledku hospodárenia vykázaného v zdaňovacom období za rok 2004, resp. z výsledku hospodárenia vykázaného v zdaňovacom období nasledujúcom po roku 2003. V riadku 210 sa uvedú aj príjmy nezahrnované do základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona, z ktorých je daň vyberaná zrážkou (§ 43 zákona), vybraním ktorej je daňová povinnosť splnená.

V riadku 230 sa uvádzajú príjmy (výnosy) oslobodené od dane podľa § 13 zákona, ak sú súčasťou sumy v r. 100. V tomto riadku sa uvádzajú aj plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce na zmiernenie následkov pandémie Covid-19.

• podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (prvá pomoc)
• a plnenia poskytnuté podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

V súvislosti s príjmami oslobodenými od dane podľa § 13 zákona je potrebné vylúčiť zo základu dane aj k nim prislúchajúce výdavky podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP, a to v tabuľke A v riadku 14.

V riadku 240 sa uvedú príjmy (výnosy) oslobodené od dane podľa § 13a a § 13b zákona, ak sú súčasťou sumy v r. 100. Ide o príjmy (výnosy) z :

• odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom, a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov) - § 13a zákona,
• odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie počítačového programu (softvér), ktorý je výsledkom vývoja vykonávaného daňovníkom a podlieha autorskému právu, a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov) - §13a zákona,
• predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom - § 13b zákona.

U daňovníka, ktorý vypĺňa riadok 240, sa zaškrtne súčasne na 1. strane priznania možnosť:

"Uplatnenie oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b zákona a vypĺňa sa aj Príloha k § 13a a § 13b zákona.

V riadku 1 tejto prílohy sa uvádza úhrnná výška uplatneného oslobodenia podľa § 13a zákona, v riadku 2 úhrnná výška uplatneného oslobodenia podľa § 13b zákona. Údaj z riadku 3, na ktorom sa uvádza úhrnná výška oslobodenia spolu podľa § 13a a § 13b zákona, sa prenáša do riadku 240. V Prílohe k § 13a a § 13b zákona daňovník uvádza aj číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený, alebo názov počítačového programu (softvér).

V riadku 260 sa uvedú príjmy (výnosy) z predaja akcií akciovej spoločnosti, akcií jednoduchej spoločnosti na akcie, obchodného podielu u spoločníka s ručením obmedzeným alebo u komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí oslobodené od dane podľa § 13c zákona, ak sú súčasťou sumy v r. 100 a sú splnené podmienky pre oslobodenie uvedené v § 13c zákona, § 52zn ods. 17 zákona a § 52zza ods. 4 zákona.

V riadku 270 sa uvedú sumy:

• výdavky (náklady) podľa § 17 ods. 19 zákona, ktoré boli zaplatené v zdaňovacom období za ktoré sa priznanie podáva - viď výdavky (náklady) uvedené v riadku 140 (ak nie sú súčasťou sumy v riadku 100),
• výdavky (náklady), o ktorých bolo účtované v nákladoch a ktoré sa do 31. decembra 2003 zahrnovali do základu dane až po ich zaplatení sa v súlade s § 52 ods. 12 zákona zahrnú do základu dane po ich zaplatení aj po 31. decembri 2003.

V riadku 290 sa uvedú ostatné sumy znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami uvedený v riadku 100, ak nie sú už uvedené v riadkoch 210 až 280.

V riadku 290 sa uvedú aj:

• kurzové rozdiely znižujúce výsledok hospodárenia uvedený v riadku 100, vyplývajúce z uplatnenia § 17 ods. 17 zákona; uplatnenie osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov alebo ukončenie uplatňovania osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 zákona sa vyznačí na strane 1 priznania,
• sumy, ktoré v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17 ods. 2 písm. d) zákona (okrem úpravy základu dane podľa § 17 ods. 44 zákona) znížili vlastné zdroje, a ktoré by inak ovplyvnili zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období.
• suma zníženia základu dane (ak nie je súčasťou riadku 100) podľa § 17i zákona v znení účinnom od 1. januára 2020.

Vecná náplň riadku 290 sa uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

V riadku 301 sa uvádza základ dane alebo daňová strata podľa § 17 ods. 38 zákona. U daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, je súčasťou tohto základu dane alebo daňovej straty aj časť základu dane alebo daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, pripadajúca na spoločníka alebo komplementára. V tomto riadku sa uvádza aj základ dane alebo daňová strata nerezidenta vyčíslená v riadku 11 tabuľky H.

Riadok 302 sa vypĺňa u daňovníka, ktorý nespĺňa podmienku výšky základu dane uvedeného v riadku 301 pre možnosť uplatnenia celého ročného odpisu, resp. pomernej časti ročného odpisu z osobného automobilu so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 34 zákona) a u daňovníka, ktorý nespĺňa podmienku výšky základu dane pre možnosť uplatnenia nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci pri prenajatom osobnom automobile so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35 zákona). Uvádza sa suma, ktorá zvyšuje základ dane. Suma celého ročného odpisu je súčasťou sumy v riadku 2 tabuľky B.

V riadku 303 sa uvádza suma členských príspevkov vyplývajúcich z nepovinného členstva v právnickej osobe, ktorá prevyšuje limit ustanovený v § 19 ods. 3 písm. n) zákona.

V riadku 304 sa u daňovníka, u ktorého nie je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, uvádza suma výdavkov za alkoholické nápoje – víno (§ 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. spotrebnej dane z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov) poskytované ako reklamný predmet, prevyšujúca 5 % zo základu dane. Víno je považované za reklamný predmet, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur/ks. Ak hodnota vína spĺňajúceho kritérium reklamného predmetu presiahne v úhrne 5 % zo základu dane uvedeného v riadku 301, uvedie sa v riadku 304 suma prevyšujúca týchto 5 %.

V riadku 306 sa uvádza suma zvýšenia základu dane podľa § 17 ods. 39 zákona. Ak držiteľ motorového vozidla , ktoré je určené na predaj do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa 6. bodu poznámok k položke 65 sadzobníka správnych poplatkov zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. v znení zákona č. 342/2016 Z. z. vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, je povinný v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu tohto poplatku, zvýšiť základ dane o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovania, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Takto postupuje v každom zdaňovacom období, až kým nedôjde k úhrade poplatku.

V riadku 307 sa uvádza v úhrne suma zníženia základu dane podľa § 17 ods. 37 zákona pri poskytovaní praktického vyučovania žiakovi na základe učebnej zmluvy uzatvorenej medzi daňovníkom ako zamestnávateľom a zákonným zástupcom žiaka alebo plnoletým žiakom podľa § 19 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V riadku 308 sa uvádza v úhrne suma kladných základov dane kontrolovaných zahraničných spoločností podľa § 17h zákona, u ktorých vzniká povinnosť zahrnúť ich do základu dane podľa § 17h ods. 4 až 6 zákona. Suma uvedená v r. 308 môže byť v budúcich zdaňovacích obdobiach aj záporná, ak by daňovník uplatnil postup podľa § 17h ods. 9 až 11 zákona; v tomto prípade uvádza sumu v r. 308 so záporným znamienkom (-).

Riadok 320 vypĺňa len komanditná spoločnosť, verejná obchodná spoločnosť alebo obdobný zahraničný transparentný subjekt (verejná obchodná spoločnosť alebo obdobný zahraničný transparentný subjekt vypĺňa priznanie len po riadok 400, na ktorom vykazuje nulu). S účinnosťou od 1. januára 2022 sa v riadku 320 časť základu dane alebo daňovej straty pripadajúca na spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementára komanditnej spoločnosti nevylúči, ak sú splnené podmienky definície reverzného hybridného subjektu podľa § 17j zákona.

V riadku 330 sa uvedie úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky. Na účely vyňatia základov dane podliehajúcich zdaneniu v zahraničí je základom dane rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami podľa zákona, vyčíslený podľa § 14 zákona.

Ak je daňovníkom spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, bude suma uvedená v tomto riadku obsahovať aj na neho pripadajúcu pomernú časť príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí z tejto spoločnosti, vynímaných zo základu dane podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ak sú zahrnuté do základu dane v riadku 310.

Daňovník uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka rozčlenenie úhrnnej čiastky z tohto riadku na časť vzťahujúcu sa k verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a na časť vzťahujúcu sa k vlastnej podnikateľskej činnosti daňovníka.

V riadku 410 sa vykoná odpočet daňovej straty na základe výpočtu v tabuľke D.

V riadku 500 sa uvádza základ dane z riadku 400 znížený o daňovú stratu. Ak je v riadku 400 uvedená daňová strata alebo nula, potom sa v riadku 500 uvedie nula.

V riadku 501 sa vykoná odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona na základe výpočtu uvedeného v Prílohe k § 30c zákona – Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a údaje o projektoch výskumu a vývoja podľa § 30c zákona.

V hornej časti Prílohy k § 30c zákona uvedie daňovník číslo projektu z celkového počtu projektov (napr. 001/001, 002/003 a pod.) a dátum začiatku realizácie projektu.

V stĺpci 1 sa uvádza vždy zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona, pričom údaje sa vyplňujú od najstaršieho obdobia po najnovšie.

V stĺpci 2 sa uvedie celková výška nároku na odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c ods. 1 zákona, ktorá daňovníkovi v zdaňovacom období vznikla pri jednotlivom projekte.

V stĺpci 3 daňovník uvádza nárok na odpočet výdavkov (nákladov) alebo jeho časť, ktorú si odpočítava v príslušnom zdaňovacom období. Ak daňovník realizuje viaceré projekty, je povinný vyplniť prílohu za každý projekt samostatne (každý projekt = samostatná príloha).

Riadky 7, 8 a 9 sa vypĺňajú iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1.

Riadok 7 obsahuje úhrnnú sumu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 1 zákona skutočne odpočítavanú v danom zdaňovacom období za všetky projekty. Riadok 7 vypĺňa aj daňovník, ktorý odpočítava výdavky (náklady) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona iba na jeden projekt, pričom tento riadok obsahuje rovnaký údaj, aký je uvedený v riadku 6. Suma v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 500.

V riadku 8 sa uvedie suma odpočtu podľa § 30c ods. 2 zákona skutočne odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období. Suma v riadku 8 po zohľadnení sumy v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 500. Daňovník uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka sumu odpočtu výdavkov podľa § 30c ods. 2 zákona na ktorej odpočítanie má nárok v príslušnom zdaňovacom období, ako aj neuplatnenú sumu odpočtu podľa § 30c ods. 2 zákona, ktorú si prenáša do nasledujúcich zdaňovacích období podľa § 30c ods. 9 zákona.

Riadok 9 sa vypĺňa iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1 a obsahuje súčet súm uvedených v riadku 7 a riadku 8. Suma v riadku 9 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 500; zároveň sa suma uvedená v riadku 9 prenáša do riadku 501 priznania.

V Prílohe k § 30c zákona sa uvádzajú aj ciele, ktoré sa daňovník snaží projektom dosiahnuť a ktoré sú merateľné po ukončení projektu.

Upozornenie

Podľa § 52zzm ods. 4 zákona v znení účinnom od 1. januára 2022 je možné v zdaňovacom období, ktoré začalo najskôr 1. januára 2022 podľa § 30c ods. 1 zákona odpočítať 100 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj.

V riadku 502 sa vykoná odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona na základe výpočtu uvedeného v Prílohe k § 30e zákona – Evidencia a odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona. Daňovník si nemôže uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) na investície na ten istý majetok, na ktorý si uplatnil odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ZDP.

V stĺpci 1 časti Prílohy k § 30e zákona uvedie daňovník zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona, pričom údaje sa vypĺňajú od najstaršieho obdobia po najnovšie.

V stĺpci 2 sa uvedie hodnota investície, ktorá je zaradená do užívania alebo obchodného majetku v príslušnom zdaňovacom období podľa § 30e ods. 5 zákona (r. 2022 – r. 2027, v prípade hospodárskeho roku aj príslušná časť r. 2028).

V stĺpci 3 daňovník uvádza nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na investície, ktorý mu vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie. Výška vykázaného nároku na odpočet za predchádzajúce zdaniteľné obdobie je len evidenčná.

V stĺpci 4 daňovník uvedie skutočne odpočítavanú časť odpočtu za príslušné zdaňovacie obdobie, prípadne po zohľadnení odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona.

V riadkoch 1 – 10 sa uvedie odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona, ktorý je možné uplatniť počas doby odpisovania majetku v jednotlivých zdaniteľných obdobiach, avšak najviac 10 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím zaradenia majetku do užívania alebo do obchodného majetku.

V riadku 11 sa uvedie suma odpočítavaná na niektorom z riadkov 1 – 10 v stĺpci 4 za príslušné zdaňovacie obdobie. Táto suma sa prenáša na riadok 502.

V riadku 12 sa vypĺňa výška preinvestovania priemernej hodnoty investícií vo výške od 700 % a viac podľa § 30e ods. 1 zákona.

Upozornenie

Podľa § 52zzm ods. 3 zákona v znení účinnom od 1. januára 2022 je možné odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona uplatniť na hmotný majetok (príloha č. 3 k zákonu – Hmotný majetok na účely uplatnenia § 30e zákona), počítačový program (softvér) a iný majetok zaradený do užívania alebo zaradený do obchodného majetku v období, na ktoré sa vypracúva investičný plán, pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr po 31. decembri 2021.

V riadku 510 sa uvádza základ dane z riadku 500 znížený o kumulatívny súčet odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a odpočtu výdavkov (nákladov) na investície. Obidva druhy odpočtov sa uplatňujú od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty. Daňovník sa môže rozhodnúť, ktorý druh odpočtu uplatní prednostne kvôli vyššej úspore na dani. Ak je v riadku 500 uvedená nula, potom sa v tomto riadku a v riadku 600 uvedie nula.

V riadku 550 sa uvádza sadzba dane podľa § 15 písm. b) prvého bodu podbodu 1a., podbodu 1b. alebo podbodu 1c. zákona. Ak suma v riadku 560 je rovná alebo nižšia ako 60 000 eur za zdaňovacie obdobie začínajúce v roku 2024 (suma rovná alebo nižšia ako 100 000 eur za zdaňovacie obdobie začínajúce v roku 2025), uvedie sa v riadku 550 sadzba dane 15 % (10 % pre zdaňovacie obdobie začínajúce v roku 2025). Ak suma v riadku 560 je vyššia ako 60 000 eur za zdaňovacie obdobie začínajúce v roku 2024 (suma vyššia ako 100 000 eur za zdaňovacie obdobie začínajúce v roku 2025), uvedie sa v riadku 550 sadzba dane 21 % (24 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujúce sumu 5 000 000 eur).

V riadku 560 sa uvádza úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) daňovníka, od ktorého sa odvíja možnosť uplatnenia sadzby dane z príjmov vo výške 15 %, ak tento úhrn neprevyšuje sumu 60 000 eur za zdaňovacie obdobie začínajúce v roku 2024 (10 %, ak tento úhrn neprevyšuje sumu 100 000 eur za zdaňovacie obdobie začínajúce v roku 2025). Pri vyplnení zdaniteľných príjmov (výnosov) v riadku 560 sa vychádza z tabuľky C1 (riadok 6) alebo tabuľky C2 (riadok 6) alebo tabuľky F (riadok 1), alebo tabuľky G1 [riadok 1 upravený o položky vzťahujúce sa k výnosom z tabuľky G3 (riadok 2 a 3)] alebo tabuľky G2 (riadok 1) alebo tabuľky H (riadok 1 a riadok 2 až 10 stĺpca 1). Takto zistené príjmy (výnosy) sa následne upravia na zdaniteľné príjmy (výnosy), a to predovšetkým vylúčením príjmov (výnosov), ktoré nie sú predmetom dane, príjmov (výnosov), ktoré sú od dane oslobodené, resp. sa upravia o iné položky, ktoré ovplyvňujú výšku zdaniteľných príjmov (výnosov).

V riadku 610 sa uvádza úľava na dani (napr. podľa § 35, 35a, 35b a § 35c zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na prechodné ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 zákona a § 30a a 30b zákona). V tomto riadku sa uvádza aj suma úľavy na dani podľa § 30d zákona, ktorú si uplatňuje sociálny podnik podľa zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. U daňovníka v popise položky riadku 610 sa vypíše na označené miesto tá úľava, ktorá sa uplatňuje.

V riadku 710 sa uvádza zápočet dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45 zákona, uvedenej v III. časti - tabuľke E a v riadku 10.

Na riadku 810 sa uvádza ustanovená suma minimálnej dane podľa § 46b ods. 2, 3 a 6 zákona, a to na základe skutočností, aké zdaniteľné príjmy (výnosy) dosiahol daňovník za zdaňovacie obdobie a či uplatňuje zníženie minimálnej dane podľa § 46b ods. 3 zákona na polovicu. Tento riadok vypĺňa aj daňovník, ktorý uplatňuje započítanie minimálnej dane podľa § 46b ods. 5 zákona, pričom uvedie sumu minimálnej dane, ktorú by teoreticky platil, ak by v príslušnom zdaňovacom období vykázal daňovú stratu alebo daň nižšiu ako je ustanovená výška minimálnej dane.

Na riadku 820 sa uvádza minimálna daň na úhradu za zdaňovacie obdobie uvedená na riadku 810, ak suma na riadku 810 je vyššia ako suma na riadku 800, inak sa uvedie nula.

Na riadku 830 sa uvádza kladný rozdiel medzi minimálnou daňou z riadku 810 a daňou po úľavách a po zápočte dane z riadku 800. Daňovník má nárok na zápočet takto vypočítaného kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňovou povinnosťou v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 46b ods. 5 zákona. Sumu z toho riadku v príslušnom zdaňovacom období neuvádza v tabuľke K. Do tabuľky K ju uvedie až v nasledujúcom zdaňovacom období.

Na riadku 840 sa uvádza suma minimálnej dane alebo kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou, ktorej výšku daňovník v prípade, že v kalendárnom roku

2024 došlo k zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok, uviedol na riadku 4 tabuľky L priznania podaného za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny zdaňovacieho obdobia. Daňovník platí minimálnu daň za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s minimálnou daňou alebo daňou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie, tzn. zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka, ktorý začal v roku 2024 a skončil v roku 2025.

Na riadku 900 uvedie daňovník sumu, ktorá predstavuje sumu minimálnej dane, ak:

- daňovník vykázal na riadku 800 daň vo výške 0 eur alebo vykázal daňovú stratu,

alebo,

- daňovník vykázal daň nižšiu ako je suma ustanovenej minimálnej dane. V prípade daňovníka, ktorý vypĺňa riadok 840, je súčasťou riadku 900 aj suma z riadku 840.

Riadky 910 až 1000 sa vypĺňajú len v prípade, ak je vyplnený údaj na riadku 5 v stĺpci 4 tabuľky K, t. j. len v prípade zápočtu kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období.

Na riadku 910 sa uvádza kladný rozdiel medzi daňou z riadku 800 a ustanovenou sumou minimálnej dane z riadku 810, od ktorého je možné odpočítať kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období.

Na riadku 920 sa uvedie suma zápočtu kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období podľa § 46b ods. 5 zákona na základe výpočtu v tabuľke K.

Na riadku 1000 sa uvedie daň po zápočte minimálnej dane z predchádzajúcich zdaňovacích období ako rozdiel dane uvedenej na riadku 800 a započítavaného kladného rozdielu uvedeného na riadku 920.

V riadku 1010 sa uvádza suma preddavkov na daň zaplatených daňovníkom v zdaňovacom období podľa § 42 a § 51c ods. 1 zákona (znížená o časť prevyšujúcu preddavky na daň zaplatené do lehoty na podanie priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorá bola daňovníkovi vrátená na základe žiadosti podľa § 42 ods. 9 zákona). Daňovník do tejto sumy uvádza aj tie preddavky na daň, ktoré uhradil po skončení zdaňovacieho obdobia, do lehoty na podanie priznania, ak sa vzťahujú k daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa priznanie podáva [napr. preddavok splatný v novembri 2024, ktorý daňovník uhradil vo februári 2025, t. j. do lehoty na podanie priznania (31.3.2025), avšak vzťahuje sa na zdaňovacie obdobie roka 2024]. Rovnako súčasťou tejto sumy je aj preplatok použitý na úhradu preddavkov podľa § 79 daňového poriadku. Do tejto sumy sa nezapočítavajú preddavky na daň platené daňovníkom na budúce zdaňovacie obdobie.

V riadku 1030 sa uvádza suma dane vybraná zrážkou platiteľom dane za daňovníka, ak zrazená daň je považovaná za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 a 7 zákona.

V riadku 1040 sa uvádza celková suma preddavkov na daň, pričom suma dane vybranej zrážkou uvedená v riadku 1030je započítaná na preddavok na daň v plnej výške v súlade s § 43 ods. 7 zákona.

V riadku 1050 sa uvádza daň pred úpravou o preddavky na daň alebo minimálna daň.

V riadku 1060 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona. V tomto riadku sa uvádza suma z riadku 29 – IV. časti – Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia podľa § 17f zákona.

V riadku 1061 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 30 – IV. časti vzťahujúca sa k presunu majetku daňovníka, odchodu daňovníka alebo presunu podnikateľskej činnosti daňovníka do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok.

V riadku 1062 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 31 – IV. časti vzťahujúca sa k presunu majetku daňovníka, odchodu daňovníka alebo presunu podnikateľskej činnosti daňovníka do iného štátu, ako je štát uvedený v riadku 1061.

V riadku 1070 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona z riadku 9 – V. časti – Podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona.

V riadku 1080 sa uvádza celková daň ako súčet riadkov 1050, 1060 a 1070.

V riadku 1090 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona, ktorú bude daňovník platiť v splátkach. Podľa § 17g ods. 1 zákona má daňovník možnosť daň vzťahujúcu sa na presun majetku daňovníka, odchod daňovníka alebo presun podnikateľskej činnosti daňovníka do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, platiť v splátkach. Ak chce daňovník túto možnosť využiť vyplní sa riadok 1090, kde sa uvedie sumu z riadku 1061 a zároveň sa vypĺňa VIII. časť – Žiadosť o platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v splátkach.

V riadku 1100 sa uvádza daň alebo minimálna daň na úhradu, t. j. nedoplatok dane (+).

Ak daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní nepresiahne sumu 5 eur, v riadku 1100 sa uvedie nula a daň na úhradu sa neplatí, a to aj v prípade, ak daňovník použije postup podľa § 50 zákona.

V riadku 1101 sa uvádza daňový preplatok (-). Suma dane vybranej zrážkou uvedená v riadku 1030 je započítaná na preddavok na daň v plnej výške v súlade s § 43 ods. 7 zákona.

V riadku 1110 sa uvádza daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie na účely stanovenia výšky platených preddavkov na daň podľa § 42 ods. 6 zákona. Pri výpočte sa základ dane uvedený v riadku 500 prenásobí sadzbou dane uvedenou v riadku 550. Táto suma sa zníži o hodnotu uvedenú v riadku 610.

Pri stanovení preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby sa postupuje podľa § 42 ods. 1 a 2 zákona.

Ak si daňovník uplatňuje v riadku 610 úľavu v zmysle § 35, resp. § 35a zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, riadok 1110 sa nevyplňuje a daňovník nie je povinný platiť preddavky na daň.

Riadky 1120 až 1190 sa vypĺňajú len vtedy, ak daňovník podáva dodatočné priznanie. Hodnoty v riadkoch 1120, 1140, 1160 a 1180 sa uvádzajú v absolútnych hodnotách, t. j. bez znamienka mínus (-).

Upozornenie:

Predchádzajúcim priznaním sa rozumie priznanie podané v lehote na podanie priznania podľa § 49 zákona (riadne alebo opravné priznanie), alebo bezprostredne predchádzajúce dodatočné priznanie, ak daňovník podal ďalšie dodatočné priznanie.

V riadku 1120 sa uvádza daň alebo minimálna daň, ktorá bola uvedená v riadku 1050 v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie.

V riadku 1130 sa uvádza zvýšenie (+) alebo zníženie (-) dane alebo minimálnej dane v dodatočnom priznaní oproti dani uvedenej v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie.

V riadku 1140 sa uvádza posledná známa daňová strata uvedená v riadku 400 v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie (v tomto prípade bude v riadku 1120 uvedená 0).

V riadku 1150 sa uvádza zvýšenie (+) alebo zníženie (-) daňovej straty v dodatočnom priznaní oproti daňovej strate uvedenej v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak posledná známa daňová strata prechádza do kladnej sumy dane, v riadku 1150 sa uvedie čiastka z riadku 1140 so znamienkom mínus (-). Ak sa posledná známa kladná čiastka dane mení na daňovú stratu, v riadku 1150 sa uvedie suma z riadku 400 so znamienkom plus (+).

V riadku 1160 sa uvádza posledná známa daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona uvedená v riadku 1060 v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie.

V riadku 1170 sa uvádza zvýšenie (+) alebo zníženie (-) dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v dodatočnom priznaní oproti dani z osobitného základu dane podľa § 17f zákona uvedenej v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie.

V riadku 1180 sa uvádza posledná známa daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona uvedená v riadku 1070 v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie.

V riadku 1190 sa uvádza zvýšenie (+) alebo zníženie (-) dane z osobitného základu dane podľa § 51e zákona v dodatočnom priznaní oproti dani z osobitného základu dane podľa § 51e zákona uvedenej v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie.

III. časť –Tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov

U daňovníka sa vypĺňajú len tie tabuľky III. časti, ktoré vecne súvisia s údajmi jeho priznania.

Tabuľka A – Položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami

Táto tabuľka je rozpisom úhrnnej sumy uvedenej v II. časti v riadku 130.

V riadku 6 sa uvádzajú výdavky na reprezentáciu a výdavky na reklamné predmety podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona.

V riadku 16 sa uvedú v úhrne ostatné položky, ktoré sú súčasťou sumy uvedenej v II. časti riadku 130, a nie sú súčasťou riadkov 1 až 15. V tomto riadku sa uvádzajú aj výdavky (náklady) na víno, avšak len tie, ktoré boli vynaložené na víno nespĺňajúce kritérium reklamného predmetu, t. j. ktorého hodnota prevyšuje 17 eur/ks. Limitácia výdavkov na víno, ktoré spĺňa kritérium reklamného predmetu, sa u daňovníka, u ktorého nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti, uvádza v riadku 304.

Tabuľka B – Odpisy hmotného majetku

V riadku 2 uvádza daňovník úhrn daňových odpisov hmotného majetku pred úpravou podľa § 17 ods. 34 zákona, ktorý zahŕňa:

• odpisy hmotného majetku pripadajúce na počet mesiacov od zaradenia majetku do užívania v prípade, ak bol majetok obstaraný počas zdaňovacieho obdobia, t. j. odpisy v 1. roku odpisovania
• ročné odpisy hmotného majetku ako v ďalších rokoch odpisovania (celoročný odpis)
• pomernú časť odpisu hmotného majetku neuplatnenú v 1. roku odpisovania
• odpisy hmotného majetku, u ktorého je prerušené odpisovanie podľa § 22 ods. 9 zákona
• odpisy vypočítané podľa § 26 ods. 6 a 7 zákona (časová a výkonová metóda odpisovania).

Súčasťou riadku 2 nie sú odpisy, ktoré si môže uplatniť daňovník pri predaji hmotného majetku, u ktorého je cena limitovaná výškou príjmov (výnosov) dosiahnutých z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona, pripadajúce na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval. Tieto sa uvádzajú v riadku 5.

Tabuľka C1 – Výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie, účtujúcim v sústave podvojného účtovníctva

Údaje v tabuľke C1 sa vypĺňajú u daňovníka účtujúceho podľa:

a) Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30. novembra 2005 č. MF/24035/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre Sociálnu poisťovňu v znení neskorších predpisov,

b) Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania (oznámenie č. 601/2007 Z. z.) v znení neskorších predpisov,

c) Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 7. decembra 2022 č. MF/14522/2022-36, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne účelové fondy (oznámenie č. 485/2022 Z. z.),

d) Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 12. 12. 2022 č. MF/014454/2022-36, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie (oznámenie č. 484/2022 Z. z.).

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1.1.2023 bolo nahradené novými opatreniami uvedenými v písm. c) a d).

V riadku 4 sa uvádza suma pred zdanením vyčíslená ako rozdiel podľa § 17 ods. 16 zákona, t. j. zisk z predaja tohto majetku. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter pre účely správcu dane.

V riadku 5 sa uvádza suma príjmov z nájomného a z reklám pred zdanením vrátane príjmov z reklám oslobodených od dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter pre účely správcu dane.

V riadku 6 sa uvádza celková suma výnosov z hlavnej nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti.

Tabuľka C2 – Rozdiel príjmov a výdavkov vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie, účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva

Údaje v tabuľke C2 vypĺňajú daňovníci účtujúci podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 1. decembra 2010 č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky, účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania (oznámenie č. 472/2010 Z. z.) v znení neskorších predpisov.

V riadku 4 sa uvádza suma pred zdanením vyčíslená ako rozdiel podľa § 17 ods. 16 zákona, t. j. zisk z predaja tohto majetku. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter na účely správcu dane.

V riadku 5 sa uvádza suma príjmov z nájomného a z reklám pred zdanením vrátane príjmov z reklám oslobodených od dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter na účely správcu dane.

V riadku 6 sa uvádza celková suma príjmov z nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti.

Tabuľka D - Evidencia a odpočet straty podľa § 35a a 35b zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a podľa § 30, § 30a, § 30b, § 52za ods. 4 zákona, § 52zza ods. 16. (k r. 410 II. časti)

V stĺpci 1 sa uvádza osobitný odpočet daňovej straty po skončení uplatňovania nároku na daňový úver podľa § 35a a § 35b zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. V riadku 1 daňovník uvádza celkovú výšku daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré si prvýkrát uplatňoval nárok na daňový úver. V riadku 2 uvádza sumu odpočítavanú v príslušnom zdaňovacom období a v riadku 3 zostávajúcu časť na odpočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Ak suma uvedená v riadku 2 pozostáva z daňových strát vykázaných podľa rôznych zákonov o dani z príjmov uvedie sa spôsob vyčíslenej sumy v riadku 2 na odpočítanie v bežnom období v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

V stĺpcoch 2 a 3 v riadku 1 sa uvádza výška daňovej straty vykázaná v jednotlivých zdaňovacích obdobiach u daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b zákona. V riadku 2sa uvádza suma odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období podľa § 30a ods. 3 písm. b) alebo § 30b ods. 3 písm. b) zákona, t. j. daňová strata je odpočítavaná nerovnomerne do výšky vykázaného základu dane. V riadku 3sa uvádza vždy zostatok neodpočítanej daňovej straty, ktorú je možné odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

V stĺpcoch 4 až 8 v riadku 1 sa uvádza celková výška daňovej straty vykázanej podľa § 30 zákona za príslušné zdaňovacie obdobie. Daňové straty sa vypĺňajú od najstaršej vykázanej daňovej straty po naposledy vykázanú daňovú stratu za predchádzajúce zdaňovacie obdobia. Daňová strata vykázaná v príslušnom zdaňovacom období sa uvádza iba v riadku 400 a v tabuľke D sa uvádza až v nasledujúcom zdaňovacom období. V riadku 2 sa uvedie suma daňovej straty, ktorú daňovník odpočíta od základu dane v príslušnom zdaňovacom období.

Podľa § 30 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 daňové straty vykázané najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré začalo v roku 2019 a skončilo v roku 2020 u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, je možné odpočítať najviac vo výške ¼ ročne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Napríklad daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka od 1.12.2019 do 30.11.2020 je možné odpočítať vo výške poslednej ¼ v zdaňovacom období hospodárskeho roka od 1.12.2023 do 30.11.2024.

Podľa § 30 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 a § 52zza ods. 16 zákona daňové straty vykázané počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré začína najskôr 1. januára 2020, je možné odpočítať najviac do výšky 50 % základu dane uvedeného v riadku 400, a to počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.

U mikrodaňovníka je možné podľa § 30 ods. 1 zákona odpočítať daňovú stratu do výšky základu dane uvedeného v riadku 400, a to počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, ak ide o daňovú stratu vykázanú v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2021.

V riadku 3 sa uvádza zostatok daňovej straty, ktorú je možné odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 ods. 1 zákona.

V stĺpci 9 sa uvádza v riadku 2 súčet súm z riadku 2 v stĺpcoch 1 až 8 (tento súčet sa uvedie aj v riadku 410 priznania). V riadku 3 sa uvádza súčet súm z riadku 3 v stĺpcoch 1 až 8.

Tabuľka E – Zápočet dane zaplatenej v zahraničí

V riadku 1 sa uvádza kladný základ dane prevzatý z II. časti z riadku 400.

V riadku 2 sa uvádza úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Úhrnom príjmov (základov dane) zdanených v zahraničí sa na účely zápočtu rozumie rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami podľa § 2 písm. h) zákona plynúcimi zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami podľa zákona, vyčíslený podľa § 14 zákona.

Rozpis čiastkových základov dane v členení podľa jednotlivých štátov sa uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

V riadku 2 sa uvádza úhrn príjmov (základov dane) znížený o hrubé príjmy (výnosy) vzťahujúce sa k hybridnému prevodu podľa § 45 ods. 5 zákona v znení účinnom od 1. januára 2020.

V riadku 3 sa uvedie percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období [(r. 2 : r. 1) x 100], zaokrúhlený na dve desatinné miesta podľa § 47 zákona. Ak vypočítaný percentuálny podiel je vyšší ako 100, v riadku 3 sa uvedie v maximálnej výške 100,00.

V riadku 4 sa uvedie maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať [(r. 700 II. časti x r. 3) : 100].

V riadku 5 sa uvedie čistý príjem (výnos) z hybridného prevodu podľa § 17i zákona v znení účinnom od 1. januára 2020, t. j. hrubý príjem (výnos) z hybridného prevodu znížený o výdavky (náklady) súvisiace s hybridným prevodom.

V riadku 6 sa uvedie percentuálny podiel čistých príjmov (výnosov) z hybridného prevodu zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období [(r. 5 : r. 1) x 100]. Súčet vypočítaných percentuálnych podielov z riadkov 3 a 6 nesmie byť vyšší ako 100, v riadku 6 sa potom uvedie vo výške, ktorá v úhrne s riadkom 3 nepresiahne 100,00.

V riadku 7 sa uvedie maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné z hybridného prevodu započítať [(r. 700 II. časti x r. 6) : 100].

V riadku 8 sa uvedie úhrn dane zaplatenej v zahraničí uplatňovanej na zápočet, vzťahujúcej sa k príjmom uvedeným v riadku 2 a 5. Pri započítavaní dane zaplatenej z príjmu v zahraničí na úhradu dane podľa zákona je daňovník povinný preukázať výšku dosiahnutého príjmu a sumu dane zaplatenej z tohto príjmu v zahraničí. V tomto riadku sa uvedie len tá časť dane, ktorá môže byť v štáte zdroja príjmov vybraná v súlade s príslušným ustanovením zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Pri prepočte dane zaplatenej v zahraničí na euro sa na účely zápočtu použije kurz uvedený v § 31 zákona. Prepočet čiastky uvedenej v tomto riadku podľa jednotlivých mien sa uvedie v osobitnej prílohe.

V riadku 10 sa uvedie výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať (uvedie sa nižšia suma z riadkov 8 a 9). Suma uvedená v tomto riadku sa prevezme do riadku 710 - II.

Príklad

Spoločnosť A so sídlom na území SR uzatvorila v roku 2024 zmluvu o dočasnom prevode dlhopisov na 2 roky na spoločnosť B so sídlom v zahraničí. Spoločnosť A tak získala finančné prostriedky vo výšky 50 000 eur s povinnosťou každoročnej fixnej platby vo výške 550 eur, predstavujúcej úrokový náklad. Počas roka 2024 došlo k splatnosti alikvotného úrokového výnosu z prevedených dlhopisov vo výške 750 eur, z ktorého bola v zahraničí vybraná daň zrážkou vo výške 10 %, t. j. 75 eur. Spoločnosť A aj spoločnosť B sa považujú za majiteľov dlhopisov, t. j. aj za príjemcu úrokového výnosu a obe si tento príjem zahrnú do základu dane a uplatnia zápočet na zrazenú daň. Uvedená situácia spĺňa definíciu hybridného prevodu podľa § 17i ods. 3 písm. c) zákona účinného od 1. januára 2020. Podľa § 45 ods. 5 zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 si môže spoločnosť A započítať daň vybranú v zahraničí pri hybridnom prevode najviac v sume pripadajúcej na čistý príjem (výnos) zahrnutý do základu dane. Spoločnosť A tak hrubý príjem (výnos) z hybridného prevodu, t. j. úrokový výnos vo výške 750 eur neuvedie na r. 2. V r. 5 uvedie čistý (príjem) výnos z hybridného prevodu vo výške 200 eur (750 – 550), t. j. čistú sumu príjmov (výnosov) zahrňovanú do zdaniteľných príjmov z tohto realizovaného obchodu. V r. 6 sa vypočíta pomer čistého (príjmu) výnosu z hybridného prevodu k základu dane na r. 1 a v r. 7 výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú bude možné započítať na daňovú povinnosť.

Tabuľka F - Doplňujúce údaje

Tabuľku F vypĺňa daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona. Túto tabuľku nevypĺňa daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, tabuľku F nevypĺňa ani daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie, keďže vypĺňa tabuľku C1 alebo C2 podľa spôsobu vedenia účtovníctva. Túto tabuľku vypĺňa aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) tretí bod], ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona.

Tabuľka G1 – Výsledok hospodárenia vykázaný v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo

Tabuľku G1 vypĺňa každý daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona.

Tabuľka G2 – Výsledok hospodárenia vykázaný podľa evidencie v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve

Tabuľku G2 vypĺňa daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva v súlade s § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve. Tento daňovník nevypĺňa tabuľku F.Daňovník vyplňujúci tabuľku G2 predkladá ako prílohu priznania evidenciu v rozsahu účtovnej závierky, z ktorej by sa vyčíslil výsledok hospodárenia, ak by daňovník účtoval podľa opatrení vydaných Ministerstvom financií Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve, napr. pre banky, poisťovne, správcovské spoločnosti a pod. okrem poznámok. Daňovník – obchodná spoločnosť podľa § 17a ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve, predkladá evidenciu v rozsahu účtovnej závierky podľa opatrenia vydaného MF SR podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve v závislosti od toho, do ktorej veľkostnej skupiny by sa podľa § 2 ods. 5 až 8 zákona o účtovníctve zatriedila okrem poznámok.

Tabuľka G3 - Úprava výsledku hospodárenia vykázaného v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo

Tabuľku G3 vypĺňa daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a upravuje tento výsledok hospodárenia podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 15. februára 2006 č. MF/011053/2006-72 v znení Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 19. decembra 2006 č. MF/026217/2006-72, Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. februára 2015 č. MF/006689/2015-721 a Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. februára 2023 č. MF/004504/2023-721, ktoré nadobudlo účinnosť 1. marca 2023 (oznámenie č. 57/2023 Z. z.). Ako prílohu priznania predkladá daňovník vyplňujúci tabuľku G3 prehľad úprav vykonaných podľa citovaného opatrenia z výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia.

Tabuľka H – Výpočet základu dane nerezidenta

Tabuľku H vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) tretí bod zákona] (ďalej len "nerezident"), ktorý podnikal v zdaňovacom období na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo dosahoval príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky a príjmy, z ktorých daň vybranú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 a 7 zákona. Údaje v tabuľke H musia byť vyčíslené v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1 zákona.

V riadku 1 sa uvádza úhrn základov dane alebo daňových strát daňovníka z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky a ktorý zisťuje základ dane iným spôsobom ako podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) zákona.

V riadku 2 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.

V riadku 3 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.

V riadku 4 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) tretieho bodu zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.

V riadku 5 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) piateho bodu zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.

V riadku 6 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) bodu 13 zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.

V riadku 7 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.

V riadku 8 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. g) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.

V riadku 9 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. h) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.

V riadku 10 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. i) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.

Tabuľka I – Transakcie závislých osôb podľa § 2 písm. n) zákona

Tabuľku I vypĺňa daňovník, ktorý uskutočňuje transakcie so závislými osobami v tuzemsku aj v zahraničí.

V riadku 1 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosových úrokov z poskytnutých úverov alebo pôžičiek alebo iných dlhových finančných nástrojov, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie sumu nákladových úrokov z prijatých úverov alebo pôžičiek alebo iných dlhových finančných nástrojov, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100.

V riadku 2 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja služieb, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie sumu nákladov na nákup služieb, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100.

V riadku 3 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z poskytnutých licenčných práv (z príjmu za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie), ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie sumu nákladov z prijatých licenčných práv (z odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie), ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. Licenčnými poplatkami, ktoré sa uvádzajú v riadku 3, sa rozumejú odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how), alebo odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, alebo nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky. Daňovník už neuvádza tieto transakcie na iných riadkoch tabuľky I.

V riadku 4 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja nehmotného majetku, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie úhrnnú sumu obstarávacích cien nakúpeného nehmotného majetku počas zdaňovacieho obdobia. V tomto riadku sa uvádza nehmotný majetok, pri ktorého predaji, resp. nákupe dochádza k prevodu všetkých majetkových a dispozičných práv k nehmotnému majetku. V riadku 4 "Nehmotný majetok" daňovníci uvádzajú napr. príjem z predaja nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou. Napr. softvérová spoločnosť vyvinula softvér k fiškálnym pokladniciam "ERP", avšak po určitom období zistila, že aktivity súvisiace s poskytovaním tohto softvéru nie sú pre spoločnosť ziskové. Dôvodom bolo, že softvérová spoločnosť nenašla dostatok zákazníkov na trhu. Z tohto dôvodu v rámci skupiny závislých osôb našla partnera (závislú osobu), ktorý má vybudované dostatočné portfólio zákazníkov, pre ktorých by bol daný produkt vhodný. Na základe toho mu majetkové právo k tomuto softvéru predala, a tým mu predala právo nakladať s týmto majetkom. Softvérová spoločnosť stratila predajom tohto majetkového práva právo nakladať s nim a šíriť ho ďalej. Príjem z takéhoto predaja potom daňovník uvádza v riadku 4 tabuľky I priznania.

V riadku 5 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja hmotného majetku, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie úhrnnú sumu obstarávacích cien nakúpeného hmotného majetku počas zdaňovacieho obdobia.

V riadku 6 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja finančného majetku, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie úhrnnú sumu obstarávacích cien nakúpeného finančného majetku počas zdaňovacieho obdobia.

V riadku 7 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja materiálu, výrobku alebo tovaru, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie úhrnnú sumu obstarávacích cien nakúpených zásob materiálu, výrobkov alebo tovaru počas zdaňovacieho obdobia.

Tabuľka J – vybrané údaje o príjmoch nerezidenta podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona

Tabuľku J vypĺňa nerezident, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona, ak dosahuje príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona.

V riadku 1 sa uvádza výnos dosiahnutý z prevodu nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky.

V riadku 2 sa uvádza výnos z nájomného a iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky.

Časť pod tabuľkou J má samostatný význam pre vymedzenie konkrétneho časového obdobia v príslušnom zdaňovacom období, kedy bol daňovník považovaný za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, a identifikačného čísla na daňové účely (TIN), ak mu bolo pridelené v štáte daňovej rezidencie v zahraničí. Vypĺňa ju daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový nerezident) podľa § 2 písm. e) tretieho bodu zákona. V tabuľke daňovník vypĺňa obdobie, od kedy do kedy počas zdaňovacieho obdobia bol daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak počas celého zdaňovacieho obdobia bol daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, uvedie sa dátum napr. od 01.01.2024 do 31.12.2024. U daňovníka, u ktorého došlo k zmene daňovej rezidencie v priebehu zdaňovacieho obdobia, uvedie sa tá časť zdaňovacieho obdobia, počas ktorej bol na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, napr. od 01.07.2024 do 31.12.2024.

Tieto skutočnosti daňovník vysvetlí v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy.

Tabuľka K – Evidencia a zápočet minimálnej dane podľa § 46b zákona

Tabuľku K vypĺňa daňovník, ktorý uplatňuje zápočet kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období (riadok 830 priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie). Keďže tabuľka K obsahuje nielen zápočet, ale aj evidenciu minimálnej dane podľa § 46b zákona, vypĺňa tabuľku K aj ten daňovník, ktorý síce v príslušnom zdaňovacom období, t. j. v zdaňovacom období za ktoré podáva priznanie, neuplatňuje započítanie minimálnej dane (napr. z dôvodu vykázania daňovej straty), avšak v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach mu vznikol nárok na zápočet kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou. Do tabuľky uvádza práve tieto kladné rozdiely z predchádzajúcich zdaňovacích období. Údaje v tabuľke K sa vyplňujú od najstaršieho obdobia po najnovšie. Do tabuľky K v príslušnom zdaňovacom období daňovník neuvádza kladný rozdiel za príslušné zdaňovacie obdobie, t. j. údaj z riadku 830. Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vykázaný v príslušnom zdaňovacom období na riadku 830 sa v tabuľke bude uvádzať až v nasledujúcom zdaňovacom období. V prípade kladného rozdielu v riadku 840 sa postupuje rovnako.

V stĺpci 1 uvedie daňovník zdaňovacie obdobie, v ktorom vykázal kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou.

V stĺpci 2 uvedie celkovú sumu kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou bez ohľadu na to, akú sumu už z tohto kladného rozdielu započítal.

V stĺpci 3 uvádza časť kladného rozdielu, ktorú započítal v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

V stĺpci 4 uvádza sumu kladného rozdielu, ktorý započítava v príslušnom zdaňovacom období.

V stĺpci 5 uvedie daňovník sumu kladného rozdielu, zostávajúcu na zápočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Ak daňovník v stĺpci 5 vykáže zostávajúcu časť vo výške 0 eur, t.j. kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vykázaný za jednotlivé zdaňovacie obdobie je plne započítaný, nevykazuje toto obdobie pri vyplnení tabuľky K v nasledujúcom zdaňovacom období.

V stĺpci 4 na riadku 5 sa uvádza celková suma kladného rozdielu započítavaná v príslušnom zdaňovacom období, ktorej výška však nesmie presiahnuť sumu uvedenú na riadku 910 priznania. Údaj zo stĺpca 4 na riadku 5 sa zároveň prenáša do riadku 920 priznania.

Ak daňovník vypĺňa tabuľku K, tabuľka L sa nevypĺňa.

Tabuľka L – Výpočet minimálnej dane podľa § 46b zákona, ak v kalendárnom roku 2024 dochádza k zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok v nadväznosti na § 52zzz ods. 7 zákona

Daňovník, ktorý v kalendárnom roku 2024 mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok a posledný deň lehoty na podanie priznania mu pripadne na rok 2025, zisťuje výšku minimálnej dane za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny v tabuľke L.

Na riadku 1 sa uvádza daň z riadku 800, ktorá je splatná v lehote na podanie priznania.

Na riadku 2 sa uvádza ustanovená suma minimálnej dane u daňovníka podľa § 46b ods. 2, 3 a 6 zákona.

Na riadku 3 sa uvádza prepočet ustanovenej sumy minimálnej dane u daňovníka na pomernú časť podľa počtu mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok 2024 do konca zdaňovacieho obdobia.

Na riadku 4 sa uvádza minimálna daň na úhradu v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období vo výške uvedenej na r. 3, ak daň uvedená na riadku 1 je nula, alebo vo výške rozdielu riadkov 3 a 1, ak pomerná časť minimálnej dane uvedená na riadku 3 je vyššia ako daň uvedená na riadku 1 (kladný rozdiel medzi pomernou časťou minimálnej dane a daňou vypočítanou na riadku 800 priznania). V ostatných prípadoch sa na tomto riadku uvádza nula. Sumu minimálnej dane vypočítanú na riadku 4 platí daňovník spolu s minimálnou daňou alebo daňovou povinnosťou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie v súlade s § 52zzz ods. 7 zákona. Údaj z tohto riadka sa prenesie do riadku 840 priznania za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie.

Na riadku 5 sa uvádza kladný rozdiel medzi pomernou časťou minimálnej dane uvedenou na riadku 3 a daňou uvedenou na riadku 1. Suma kladného rozdielu uvedená na riadku 5 je určená na zápočet v zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bude uhradený.

Ak daňovník vypĺňa tabuľku L, tabuľka K sa nevypĺňa.

IV. časť – Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia podľa § 17f zákona

V tejto časti sa vypočíta daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona. Vzhľadom na možnosť platenia dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona vzťahujúcu sa na presun majetku daňovníka, odchod daňovníka alebo presun podnikateľskej činnosti daňovníka do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, v splátkach, je potrebné rozlíšiť, na ktorú časť dane z osobitného základu dane je možné povoliť splátky. Pri zdaňovaní podľa § 17f zákona, ktoré sa uvádza v tejto časti priznania sa uplatňuje "fikcia predaja", t. j. vyčíslenie základu dane ako pri predaji individuálneho majetku alebo podniku alebo jeho časti.

Riadky 1 až 13 sa vypĺňajú iba pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok.

V riadkoch 1 až 6 stĺpca 1 sa v úhrne podľa jednotlivých kategórii majetku uvedie reálna hodnota individuálneho majetku presunutého do zahraničia podľa § 17f ods. 1 zákona.

V riadkoch 1 až 6 stĺpca 2 sa v úhrne podľa jednotlivých kategórii majetku uvedú výdavky, ktoré je možné uplatniť k jednotlivým druhom majetku, a to výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g), § 19 ods. 3 písm. b) e) a h), § 21 ods. 2 písm. k) zákona a hodnotu zásob.

V riadku 7 sa uvedie reálna hodnota majetku a záväzkov presunutých podľa § 17f ods. 2 zákona pri odchode daňovníka do zahraničia alebo pri presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do zahraničia.

Riadky 8 a 9 vypĺňa iba daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona (obdobne ako pri predaji podniku alebo jeho časti). Daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) alebo písm. d) zákona, vyplní iba riadok 7 a následne pokračuje až riadkami 10 a 11.

V riadku 10 sa uvedie úhrn súm, ktoré zvyšujú osobitný základ dane (obdobne ako základ dane vyčíslený pri predaji podniku alebo jeho časti) primerane podľa § 17a zákona.

V riadku 11 sa uvedie úhrn súm, ktoré znižujú osobitný základ dane (obdobne ako základ dane vyčíslený pri predaji podniku alebo jeho časti) primerane podľa § 17a zákona.

V riadku 12 sa uvedie zisk/strata z osobitného základu dane vyčísleného pri odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do zahraničia

V riadku 13 sa uvedie zisk/strata z presunu majetku daňovníka, odchodu daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do štátu, pri ktorom sa umožňuje platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v splátkach.

Riadky 14 až 26 sa vypĺňajú iba pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do štátu, pri ktorom nie je možné platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v splátkach. Riadky 14 až 26 sa vyplnia obdobne ako riadky 1 až 13.

V riadku 27 sa uvedie celkový osobitný základ dane podľa § 17f ods. 1 a 2 zákona ako súčet osobitných základov dane z riadkov 13 a 26, avšak celkový osobitný základ dane podľa § 17f ods. 3 zákona nesmie mať zápornú hodnotu. Ak je súčet týchto riadkov záporné číslo, uvedie sa v tomto riadku 0.

V riadku 29 sa uvedie daň z osobitného základu dane [(r. 27 x r. 28) : 100]. Suma z riadku 29 sa uvedie aj v riadku 1060 v II. časti.

V riadku 30 sa uvádza časť dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 29, ktorú je možné na základe rozhodnutia daňovníka platiť podľa § 17f zákona v splátkach. Suma z riadku 30 sa uvedie aj v riadku 1061 v II. časti.

V riadku 31 sa uvádza časť dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 29, ktorú nie je možné platiť podľa § 17g zákona v splátkach. Suma z riadku 31 sa uvedie aj v riadku 1062 v II. časti.

V. časť – Podiely na zisku (dividendy) a iné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona

Podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona sú predmetom dane príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) zákona, ak plynú od daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona.

V riadkoch 1 až 3 stĺpca 1 sa uvedie úhrn príjmov (neznížených o výdavky) podľa jednotlivých kategórií príjmov, a to podiel na zisku (dividenda), podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona.

V riadku 4 sa v stĺpci 1 uvedie úhrn vyrovnacích podielov, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona. V riadku 4 v stĺpci 2sa uvedie úhrn výdavkov, o ktoré je možné znížiť vyrovnacie podiely podľa § 51e ods. 3 zákona, t. j. o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) zákona a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a zákona, a to za každý podiel jednotlivo. Ak hodnota splateného vkladu je vyššia ako vyrovnací podiel, na rozdiel sa neprihliada.

V riadku 5 sa v stĺpci 1 uvedie úhrn podielov na likvidačnom zostatku, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona. V riadku 5 v stĺpci 2sa uvedie úhrn výdavkov, o ktoré je možné znížiť podiely na likvidačnom zostatku podľa § 51e ods. 3 zákona, t. j. o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) zákona a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a zákona, a to za každý podiel jednotlivo. Ak hodnota splateného vkladu je vyššia ako podiel na likvidačnom zostatku na rozdiel sa neprihliada.

V riadku 7 sa uvedie osobitný základ dane podľa § 51e zákona ako rozdiel úhrnu príjmov (výnosov) z riadku 6 stĺpca 1a úhrnu výdavkov (nákladov) z riadku 6 stĺpca 2.

V riadku 9 sa uvedie daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona ako súčin základu dane z riadku 7 a sadzby dane 35 % z riadku 8.

VI. časť –Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby

V súlade s § 50 ods. 1 zákona, je daňovník oprávnený vyhlásiť v priznaní v lehote na podanie priznania, že suma zodpovedajúca ustanovenému percentu zaplatenej dane (podiel zaplatenej dane) sa má poukázať ním určenej právnickej osobe (prijímateľovi). Podmienky poskytnutia podielu zaplatenej dane prijímateľovi sú uvedené v § 50 zákona. Daňovník, ktorý neuplatňuje postup podľa § 50 zákona, vyznačí túto skutočnosť v VI. časti vyplnením zaškrtávacieho poľa. Daňovník, ktorý uplatňuje postup podľa § 50 zákona, vyznačením zaškrtávacieho poľa dáva súhlas správcovi dane s uverejnením svojich údajov v rozsahu podľa § 50 ods. 8 zákona.

Podiel zaplatenej dane môže poukázať aj daňovník, ktorý je povinný zaplatiť minimálnu daň, ak spĺňa podmienky uvedené v § 50 zákona.

IČO sa zarovnáva sprava. Ak IČO obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú prázdne.

Príklad

IČO prijímateľa je v Zozname prijímateľov vedenom Notárskou komorou uvedené nasledovne: 00360918

Do vyhlásenia daňovník uvedie:

IČO/SID

V riadku 1 sa uvádza suma dane z príjmov právnickej osoby, z ktorej je možné poukázať podiel zaplatenej dane podľa § 50 zákona. V riadku 1 sa uvedie suma z riadku 1080. Ak súčasťou riadku 1080 je aj daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona, ktorú bude platiť daňovník v splátkach podľa § 17g zákona, potom v riadku 1 uvedie rozdiel súm uvedených v riadku 1080 a riadku 1090.

Riadok 2 vypĺňa daňovník pri poukázaní podielu zaplatenej dane po 31. decembri 2024, ktorý najneskôr v lehote na podanie priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % z r. 1 ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, na účely vymedzené v § 50 ods. 5 zákona. Daňovník v tomto riadku uvedie sumu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov ako dar, ktorý poskytol v priebehu zdaňovacieho obdobia, ako aj sumu poskytnutého daru najneskôr do lehoty na podanie tohto priznania.

Príklad

Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok poskytol v priebehu zdaňovacieho obdobia roka 2024 finančný dar vo výške 1 000 eur a do lehoty na podanie priznania poskytol ešte finančný dar vo výške 300 eur. Priznanie podal v lehote na podanie priznania, v ktorom vykázal v VI. časti v riadku 2 sumu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov ako dar vo výške 1 300 eur. V riadku 1 vykázal daň 260 000 eur. Suma zodpovedajúca 0,5 % z riadku 1 bola vo výške 1 000 eur. Daňovník splnil podmienku podľa § 50 ods. 1 písm. b) zákona a je oprávnený vyhlásiť v priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa môže poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4 zákona. Suma finančného daru poskytnutého do lehoty na podanie priznania, uvedená v riadku 2 sa započítava do sumy finančného daru poskytnutého za zdaňovacie obdobie 2024.

Riadok 3 vypĺňa len ten daňovník, ktorý poskytol finančné prostriedky ako dar v ustanovenej výške uvedenej v riadku 2. V tomto prípade je oprávnený poukázať sumu do výšky 2 % z riadku 1 (minimálne 8 eur pre jedného prijímateľa).

Riadok 4 vypĺňa len ten daňovník, ktorý v lehote na podanie priznania neposkytol žiadne finančné prostriedky ako dar, resp. poskytol finančný dar, ktorého výška bola nižšia ako je 0,5 % z riadku 1. V tomto prípade je oprávnený poukázať sumu do výšky 1 % z riadku 1 (minimálne 8 eur pre jedného prijímateľa).

Osoba oprávnená na podanie priznania za právnickú osobu

Uvedú sa údaje o osobe oprávnenej na podanie priznania za právnickú osobu. V časti Vzťah k právnickej osobe sa uvedie vzťah podľa toho, akú pozíciu osoba v spoločnosti zastáva napr. konateľ, správca spoločenstva prípadne, ak ide o inú osobu splnomocnenú na podanie priznania za právnickú osobu uvedie sa napr. daňový poradca, advokát.

Priznanie podpisuje štatutárny orgán daňovníka alebo iná osoba oprávnená podať priznanie za daňovníka. Ak štatutárny orgán daňovníka pozostáva z viacerých členov, podpisuje priznanie tá osoba (resp. tie osoby), ktorá je oprávnená na konanie a zastupovanie spoločnosti spôsobom uvedeným v Obchodnom registri Slovenskej republiky (napr. predseda predstavenstva, konateľ, komplementár, prokurista, likvidátor, správca konkurznej podstaty) príp. v iných registroch (napr. register spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, register neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby a pod.). Ak sa podáva priznanie za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 8, 13 a 14 zákona, podáva a podpisuje ho posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v Obchodnom registri pred výmazom daňovníka z Obchodného registra, oprávnený konať za daňovníka v rozsahu zapísanom v Obchodnom registri pred výmazom daňovníka z Obchodného registra a v lehote na podanie priznania je povinný daň aj zaplatiť.

Počet príloh

V mieste, kde daňovník vyhlasuje, že všetky údaje uvedené v priznaní sú správne a úplné, vyplňuje daňovník aj počet príloh, ktoré sú súčasťou priznania. Samostatnou prílohou priznania sa rozumie napr.:

• evidencia v rozsahu účtovnej závierky (súvaha, výkaz ziskov a strát = 2 ks samostatných príloh) k tabuľke G2
• prehľad úprav výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia k tabuľke G3
• Príloha k § 13a a § 13b zákona
• Príloha k § 30c zákona - každý projekt predstavuje samostatnú prílohu (v prípade obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov)
• Príloha k § 30e zákona
• Príloha k VI. časti – Údaje o ďalších prijímateľoch – každá strana prílohy predstavuje samostatnú prílohu (v prípade obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov).

Prílohou priznania je Príloha k § 13a a § 13b zákona, Príloha k § 30c zákona, Príloha k § 30e zákona a Príloha k VI. časti, aj keď ich daňovník nevypĺňa.

VIII. časť – Žiadosť o platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v splátkach

Podľa § 17g ods. 1 zákona môže daňovník požiadať o platenie dane podľa § 17f zákona v splátkach, ak sa vzťahuje na presun majetku daňovníka, odchod daňovníka alebo presun podnikateľskej činnosti alebo jej časti do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok. Žiadosť podáva podľa § 17g ods. 2 zákona v priznaní, a to zaškrtnutím políčka, v ktorom daňovník žiada o platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 1090 v splátkach.

V priznaní si môže daňovník navrhnúť výšku a dátum splatnosti jednotlivých splátok. Daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona sa platí v splátkach počas 5-tich rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. Podľa § 17g ods. 3 zákona správca dane povolí platenie dane v splátkach najskôr po uplynutí lehoty na podanie priznania, pričom výšku splátok a ich lehotu splatnosti určí správca dane v rozhodnutí. Pri určení výšky splátok a ich splatnosti správca dane môže vychádzať z výšky a splatnosti splátok navrhovaných daňovníkom v VIII. časti.

IX. časť – Žiadosť o vrátenie daňového preplatku

V súlade s nariadením EÚ č. 260/2012 je IBAN identifikátor platobného účtu, t. j. je to medzinárodne štandardizovaná forma čísla bankového účtu používaná pre bankové operácie. Tento sa od 1.2.2014 musí používať pre vnútroštátne aj cezhraničné transakcie v rámci bankového styku.

Ak daňovník žiada o vrátenie daňového preplatku poštovým poukazom, je možné podľa § 79 ods. 6 daňového poriadku takto poukázať do výšky 15 000 eur vrátane.

Daňovník, ktorý žiada vrátenie daňového preplatku na bankový účet vedený v zahraničí (cezhraničný prevod finančných prostriedkov) v inom formáte ako IBAN, uvádza v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka číslo účtu, SWIFT/BIC kód, názov banky, mesto a štát banky alebo pobočky banky daňovníka.

Poznámka:

Poučenie doplňuje predtlač jednotlivých riadkov priznania a nenahrádza znalosť zákona. Poučenie má slúžiť ako pomôcka na vyplnenie tlačiva priznania a upozorniť na hlavné zásady, ktoré je potrebné dodržať pri správnom výpočte dane, dane na úhradu, resp. daňového preplatku.

Výber z číselníka numerických kódov právnej formy daňovníka